minulý štvrtok som ešte stihol urobiť krátky rozhovor o kauze odpočúvania na Fonde na podporu umenia a odcestoval som. V skratke: Išlo o to, že na FPU sa našli odpočúvacie diktafóny a podozrenie smeruje na povereného riaditeľa Františka Kornaja. Včera podvečer som prišiel a hneď zahorúca musím písať o odporných veciach, aj keď v tomto prípade čiastočne odpornokomických. Tak poďme na to postupne:
beh do zabudnutia
V stredu sa konalo verejné zasadanie Rady FPU, z ktorého boli vylúčené médiá, pretože médiá vraj nie sú verejnosť. A že zasadanie je na streame, ale tam bolo dvadsať minút. Oľha sa však na chodbe ocitol zoči-voči novinárom, a tí sa ho, samozrejme, pýtali na bezprecedentné odpočúvanie, o ktorom vedel ešte predtým, ako sa dostalo na verejnosť. Prudko sa rozbehol sa na toaletu, kde sa na chvíľu skryl. Potom vyšiel, povedal, že FPU podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za šírenie poplašnej správy (???), pričom nepôsobil úplne príčetne. Ďalšie otázky nezvládol a rozbehol sa, Samo Chalupka by povedal, durným behom až von, kde takmer nezvládol parkour dole schodmi, zachytil sa auta stojaceho pred budovou, zabočil na dvor a stratil sa v služobnom vchode. A viete čo? Ja už pri takomto materiáli ani necítim pocit zdieľanej trápnosti a hanby. Nech majú, čo chcú.
Po tomto behu, ktorý znamenal absolútnu stratu posledného zvyšku Oľhovej cti, nastala obrovská explózia memečiek, paródií a komentárov. Oproti tomuto bol Huliakov slávny kotúľ meditačné cvičenie v budhistickom kláštore. Bolo by to strašne smiešne, keby to nebolo tragické a odporné. Ešteže sa mu nič nestalo, lebo keby spadol a rozbil si (napríklad) koleno, urobili by z neho niečo na spôsob Princezny Diany.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.