„ak je Donald Trump kráľ alebo fašista, ako je možné, že ho stále brzdí Najvyšší súd?“, pýtajú sa často MAGA politici a komentátori. Táto čudne zarámcovaná otázka už na prvý pohľad nie je myslená úprimne, a existujú na ňu hneď dve reakcie. Tou prvou, takmer automatickou, je, že No Kings protesty, spoločne s akýmikoľvek ďalšími obvineniami Donalda Trumpa z autoritárstva, nekritizujú aktuálny stav amerických inštitúcií a súdov, ale výstup a správanie súčasného prezidenta. Najľahšie by teda bolo otázku prevrátiť naspäť a spýtať sa „A ak je Donald Trump naozaj demokratom, ktorý si ctí právny štát, prečo tak často naráža na Najvyšší súd?“ Na lenivé otázky by predsa mali v princípe stačiť rovnako lenivé odpovede. 

V tomto prípade by sme však mohli urobiť výnimku a do tejto témy sa ponoriť o čosi hlbšie, pretože občas aj nepoctivá diskusia môže viesť k zaujímavej úvahe: je naozaj pravda, že väčšinovo konzervatívny Najvyšší súd, do ktorého sám Trump vymenoval tretinu senátu, úspešne blokuje jeho mocenské excesy?  

zaneprázdnení sudcovia  

Odkedy Trump po druhýkrát nastúpil do Bieleho domu, sudcovia z Najvyššieho súdu majú o prácu postarané. Len za posledné dva týždne vydali vo vzťahu k prezidentovi hneď štyri rozhodnutia. 

Tým prvým bolo, že zamietli jeho odvolanie v súdnom spore s E. Jean Carollovou, kde sa porota v civilnom konaní zhodla, že Trump Carollovú znásilnil. Najvyšší súd jeho odvolanie jednoducho zamietol, čo znamená, že Trump už nie je len prvým právoplatne odsúdeným kriminálnikom, ale aj súdne dokázaným sexuálnym násilníkom v Bielom dome (v prípade E. Jean Carollovej však nešlo o trestnoprávny, ale občiansky spor, a tak miesto trestu musel obeti zaplatiť 5 miliónové odškodné).