článok v úvode pripomína, že keď v uplynulej dekáde naberala obrátky revolúcia v oblasti AI, študentom umeleckých a humanitných disciplín sa kládlo na srdce, že ak nemajú stratiť šancu na zamestnanie, musia sa učiť predovšetkým programovať. „Možno to nebola dobrá rada. Dnes sú to programátori, kto je nervózny z toho, že mu AI vezme zamestnanie,“ dodávajú autori.

Text sa ďalej odvoláva na prieskum Federálnej rezervnej banky v New Yorku, podľa ktorého absolventi filozofie majú dnes väčšiu šancu zamestnať sa než absolventi informatických odborov: v roku 2024 bol pomer nezamestnaných v prvej skupine 5,1 oproti 7 percentám v druhej. Viaceré pracoviská filozofov priamo oslovujú s ponukami spolupráce. Cieľom sa zdá byť „vychytávanie múch“ v prevádzke a predovšetkým nastavení základných algoritmov AI systémov: riešenie najrôznejších vyvstávajúcich problémov fungovania AI služieb, od (ne)spoľahlivosti poskytovaných informácií cez bezpečnostné otázky, právne otázky až po etické či politické mantinely ich prevádzky vôbec. (Do pôsobnosti AI dnes spadajú stále širšie oblasti rozhodovania, ktoré predtým vykonávali ľudské subjekty.)

Článok na viacerých miestach potvrdzuje, že prevádzkovanie a vývoj umelej inteligencie nás kladie pred isté základné otázky existencie a identity ľudských bytostí. (Nezabúdajme že AI má a bude mať kompetencie napríklad aj v oblasti vedenia vojen. Dôsledky a dilemy je ľahké si domyslieť.) A práve v týchto oblastiach má filozofia dostať slovo – tak aspoň argumentujú autori článku.

príliš mnoho otázok

Možno teda očakávať pozitívny vývoj v oblasti výskumu, vývoja a prevádzky AI systémov v smere ich „poľudšťovania“ s asistenciou filozofov? K tomu by sme mohli pridať aj otázku: Nehrozí nám tu náhodou opak: dehumanizácia filozofie v dôsledku jej podriadenia technológii?