dokument The Rape Gang Inquiry Report, ktorý verejnosti priniesol britský poslanec Restore Britain Rupert Lowe, nie je žiadnou vecnou analýzou, ale metodologicky negramotným politickým manifestom. Do diskusie o fenoméne prevažne pakistanských „grooming gangs“ nepriniesol takmer nič nové či hodnotné. Tento referát, ktorý zrecyklované poznatky zo starších štúdií mieša s citátmi Alberta Einsteina a referenciami na bulvárne médiá, má totiž pomôcť viac politickým preferenciám, než detským obetiam sexuálneho násilia. A ak sa od tohto oficiálneho dokumentu, ktorý sa tvári ako nezávislý, bude odvíjať ďalšia politika, tak hrozí, že väčšina prípadov zneužívania detí môže byť paradoxne odsunutá bokom. 

grooming gangs

Na začiatok je potrebné podotknúť, že Veľká Británia naozaj má dobre zdokumentovaný problém so zločineckými skupinami – nie výlučne, ale prevažne pakistanského pôvodu –, ktoré systematicky zneužívajú deti. Ich existenciu ako prvý do verejnej diskusie priniesol Andrew Norfolk už v roku 2011, keď pre časopis The Times analyzoval 17 rôznych prípadov medzi rokmi 1997 a 2011. 

Odvtedy bolo vytvorených hneď niekoľko verejných analýz, ktoré mali do tohto temného fenoménu vniesť viac svetla – od Puppet on a String od mimovládky Bernardos z roku 2011, ktorá sa tejto problematike venuje dodnes, cez nezávislú správu Alexisa Jaya z roku 2014, až po správu barónky Casey z minulého roka. Každá z nich pridáva do mozaiky nové poznatky a hodnotí odpovede rôznych britských vlád za predošlé obdobia. 

Napriek rôznym pohľadom väčšina z nich zdôrazňuje tri hlavné dôvody, prečo problém pretrváva – nejednotnú definíciu rôznych policajných okrskov ohľadom toho, čo všetko sa dá definovať ako sexuálne zneužívanie, podceňovanie detských obetí a v poslednom rade obavu rôznych aktérov (od polície až po sociálnych pracovníkov) z toho, že ak v zločinoch skupinového zneužívania začnú identifikovať pôvod väčšiny páchateľov, môžu čeliť obvineniam z rasového profilovania.