porážka Francúzska, niekdajšej víťaznej veľmoci z prvej svetovej vojny, bolo strategickou katastrofou prvého rangu. Európsky subkontinent so všetkými svojimi zdrojmi sa fakticky stáva zázemím tretej ríše.

O tom, k akému koncu dospeje nová vojna – na to bolo v tej chvíli lepšie  sa nepýtať. Zastavenie bojov na západnom fronte bolo podpísané 22. júna 1940 na čistine lesa pri meste Compiègne, v železničnom vozni, ktorý dovtedy symbolizoval poníženie Nemecka. Vo vagóne, ktorý slúžil vrchnému veliteľovi západných spojeneckých vojsk maršalovi Ferdinandovi Fochovi a jeho veliteľskému štábu kapitulovali Nemci v predchádzajúcej vojne, 11. novembra 1918. Tentokrát si nový víťaz dal záležať na tom, aby protivníkovi vrátil všetky muky ponižujúcej prehry aj s úrokmi. Hitler nastúpil do legendárneho vozňa 2419D, špeciálne za týmto účelom privezeného z francúzskeho múzea, posadil sa do kresla, v ktorom predtým sedel maršal Foch a odovzdal francúzskej delegácii vedenej generálom Huntzigerom písomné ultimátum. Ak bol Vodca v iných situáciách uvravený, ba uvrieskaný, tentokrát prišiel a odišiel zlovestne, bez slova. Vozeň, v ktorom malo byť jedno historické poníženie prebité druhým, bol triumfálne vystavený v Berlíne. Neskôr bol na ochranu pred silnejúcimi spojeneckými náletmi presunutý do zalesnenej oblasti Durínska, kde bol, zdá sa, zámerne zničený jednotkami SS na jar 1945, než mohol padnúť do rúk postupujúcim americkým vojskám.

„Jún je mesiac najdlhších dní, čas, keď králi zvyknú vychádzať na vojnové výpravy. “

Porážka Francúzska v roku 1941... Kto si ju vedel predstaviť, než k nej naozaj došlo? Česť tým Francúzom, ktorí sa odmietli vzdať napriek zdanlivo úplne beznádejnej situácii – ako generál de Gaulle a Slobodní Francúzi, vrátane tých, ktorí bojovali a padli aj v Slovenskom národnom povstaní.