štvrtý jún je na jeho pripomenutie vlastne rovnako vhodné dátum, ako ktorékoľvek iné v roku.
od strachu k agresivite
Rozkrývanie temných stránok minulosti čínskeho komunistického režimu nebolo nikdy jednoduché, ani pred rokom 2012, keď k moci nastúpil Si Ťin-pching. Bolo to vždy ťažšie, než zháňať informácie o boľševickom režime v postsovietskom Rusku, prinajmenšom do času, než Putin obnovil tvrdú líniu režimu vo vlastnej verzii.
Niet divu, ak aj dnešné údaje o počte obetí masakru na námestí Tchien-an-men značne variujú, a tie, ktoré (ešte) oficiálne pripúšťa súčasný čínsky režim, sú (samozrejme!) rádovo nižšie, než údaje z nezávislých zdrojov. Režimom oficiálne stanovené číslo obetí na životoch je 241 (plus niekoľko tuctov príslušníkov „bezpečnostných zložiek“). Odhady nezávislých zdrojov uvádzali spravidla rádovo vyššie počty, ale podľa novších údajov odtajnenej správy kábelogramu vtedajšieho britského veľvyslanca v ČĽR z roku 2017 môže počet obetí prekračovať 10 tisíc. (pozri tu)
„Bol to akt režimu, vedúceho vojnu proti vlastnému obyvateľstvu“
Akokoľvek by sme sa však snažili dostupné čísla ďalej testovať a porovnávať, to, čo sa v júni 1989 v Pekingu odohralo, nebol „policajný“ či „poriadkový“ zásah, ale masaker, pri ktorom Armáda ľudového oslobodenia použila ťažké zbrane, teda akt občianskej vojny. Čo ešte inak povedané: bol to akt režimu, vedúceho vojnu proti vlastnému obyvateľstvu ako proti búriacim sa poddaným. Režim ČĽR oficiálne hovorí o „kontrarevolučných nepokojoch“, podobne, ako zvykli o protestných aktivitách vlastných občanov hovoriť aj iné komunistické režimy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.