poľsko je inde

Strávil som tri dni vo Varšave a bolo mi dobre. Mám Poliakov rád, mám rád ich kinematografiu, hudbu, poľský jazz bol vždy na európskej úrovni. A zrazu som v meste, ktoré za druhej svetovej vojny zažilo najväčšie protifašistické povstanie. Varšava bola kopou trosiek a Červená armáda na príkaz Stalina nepomohla. Pretože povstanie neorganizovali tí praví. Rusi pozerali, ako Nemci vyzabíjali 400-tisíc Varšavčanov a z mesta sa stala kopa trosiek. Do mesta prišli, až keď nastolili komunistickú vládu. Poliaci nehovoria o žiadnom oslobodení. Bolo to nastolenie nového režimu a nová okupácia. A to už mali s Rusmi aj historické skúsenosti. Suma sumárum: Poliaci Rusov nemajú ani trochu radi a bolo mi tam dobre. Článkov bude viac.

puntíkatá nákaza

Mojimi sociálnymi sieťami už prehrmel veľký puntíkatý vlak, inak kapela Angine di Poitrine (angina pectoris). To je také kanadské duo, ktoré hrá mikrotonálnu hudbu. Hrajú v puntíkatých kostýmoch a bizarných maskách a zrejme to spôsobilo ich úspech. Teraz som si chcel niečo dohľadať na Googli a ten zablikal puntíkmi na celú obrazovku. Wow. Je to inak také veľmi alternatívne a nenaladené, pardon, mikrotonálne. To znamená, že medzi poltóny je vložený ešte jeden tón, ktorý môže byť štvrťtón alebo aj niečo iné, podľa polohy pražca na gitare.