voting Rights Act je dedičstvom Martina Luthera Kinga Jr. a jeho legendárneho Hnutia za občianske práva. MLK Jr. v oblasti volebných práv verejne vystupoval proti vtedy najpálčivejším problémom, ako napríklad priame fyzické násilie (aj zo strany polície) alebo umelá arbitrárna byrokracia, na ktorú aktivisti a menšinoví voliči narážali pri pokusoch o registráciu k voľbám. Vo výslednom legislatívnom balíku Voting Rights Act,  ktorý bol priamou odpoveďou na snahy Hnutia za občianske práva, kongresmani celú problematiku poňali naozaj koncepčne a vo výsledku pripravili pôdu aj pre zákaz rasistického gerrymanderingu – teda prekresľovania volebných okrskov v neprospech černošských komunít.

Ochranu proti rasistickému gerrymanderingu zabezpečovala Sekcia 2 zákona Voting Rights Act, ktorú pred dvoma týždňami Najvyšší súd USA vo svojom rozhodnutí prakticky znehodnotil natoľko, že sa z nej stal zbytočný blok textu. Ako argumentuje sudca Alito – jeden z 6 člennej konzervatívnej väčšiny, z ktorej polovicu dosadil Donald Trump – , „rasa môže byť braná v úvahu [pri dokazovaní rasizmu] len ak existujú dôkazy.... že štát zámerne nakreslil svoje okrsky tak, aby znevýhodnil menšinových voličov na základe ich rasy.“ Inými slovami, očividne diskriminačné okrsky, ktoré rozštvrťujú černošské komunity medzi viaceré sektory, aby zriedili váhu ich hlasov, už na dôkaz diskriminácie nestačia. Dokazovať diskriminačný úmysel je však notoricky ťažkou, niekedy až nemožnou právnou výzvou. Jednoducho a trefne to zhrnul americký komik Josh Johnson v satirickej relácií Daily Show: „Takže len aby to bolo jasné, pre sudcu Alita volebná mapa nemôže byť rasistická, pokiaľ ju niekto nedokreslí a nahlas nedodá „Som to ale rasista.““