furt dačo. Ministerstvo kultúry aktuálne zrušilo pozastavenie trojročných zmlúv s rôznymi subjektmi vrátane renomovaných festivalov (Bratislavské jazzové dni). Vyslalo tým jasný signál, že pôvodný zásah Fondu na podporu umenia bol právne harakiri. Hoci vedenie fondu pod predsedom Matúšom Oľhom opakovane tvrdilo, že viacročné zmluvy sú „v rozpore so zákonom“, doteraz to nedokázali. Prečo? Lebo nie sú. Zákon o FPU viacročné financovanie nezakotvuje, ale ani neobmedzuje – čo znamená, že ide o legitímny nástroj, ktorý fond využíval roky pre osvedčené a spoľahlivé projekty, ktoré sa plánujú na viac rokov dopredu.  Toto by bolo naozaj veľké klzisko v prípade, že by sa prijímatelia podpory obrátili na súd.

K právnej neistote prispelo aj to, že FPU obvinil viaceré subjekty z neskorého predloženia ročných vyúčtovaní, hoci tieto organizácie ich odovzdali presne v termíne, ktorý im ukladal zákon (pozri aj včerajší článok, vidíte, mohol som s ním počkať a dať toto všetko dokopy). Fond tak interpretoval úplne svojvoľne a v rozpore s vlastnými nariadeniami. Je celkom pravdepodobné, že Oľhovi niektorá pracovníčka kancelárie FPU za 5 minút vysvetlila, o čo ide a on sa zamyslel. Vďaka za obetavosť, dámy!

riziká istého neúspechu

Práve riziko neúspechu v prípadnom súdnom konaní je jedným z najpravdepodobnejších dôvodov, prečo ministerstvo ustúpilo od pôvodného plošného rušenia zmlúv. Jednostranné zneplatnenie platného kontraktu bez preukázania porušenia povinností by bolo pre štát ťažko obhájiteľné.