maďarsko a Slovensko sú v mnohom veľmi rozdielne krajiny. Maďarsko prehralo obidve svetové vojny. V tej prvej držalo s Habsburgovcami až do trpkého konca. V tej druhej, rovnako ako Slovensko, vsadilo na Hitlera, lenže na rozdiel od Slovenska sa nevzmohlo na žiadny aktívny odpor proti nacistom. A tak sa znovu ocitlo na strane porazených.

Na rozdiel od toho Slovensko vznikom Československa po prvej svetovej vojne jednoznačne vyhralo. Rovnako tak mu SNP a snaha o obnovenie Československa po druhej svetovej vojne zabezpečili účasť v skupine víťazných mocností. Nie úplne spravodlivo, 70-tisíc zavraždených židovských spoluobčanov si stále nesieme ako historickú vinu, s ktorou sa nikto poriadne nevysporiadal.

Práve na pocite prehry a pocite historickej krivdy postavil Viktor Orbán svoju politickú kariéru. Dlhé roky mu to vychádzalo, dlhé roky sa mu darilo, aj pomocou nedemokratických metód, ubrániť svoju ústavnú väčšinu. Bol potrebný sústredený tlak zjednotenej opozície a škandály, ktoré zrejme aj mnohí skalní voliči Fideszu považovali už za čiarou, aby Orbán padol.

Na Slovensku máme síce v niečom podobnú, ale v niečom aj diametrálne odlišnú situáciu. Nemáme pocit historickej krivdy. Máme komplex voči väčším štátom a národom. A máme tendenciu myslieť si, že s hlavou sklonenou dokážeme prežiť prakticky všetko, len treba byť ticho, podrobiť sa a byť pružní v hodnotách. Komunistický režim, ktorý ľuďom v dobe normalizácie dovoľovala myslieť si čokoľvek, pokiaľ si to nechali pre seba a verejne súhlasili s režimom, vychoval generáciu ohnutých chrbtov a ľudí, čakajúcich na to, že sa o nich štát postará. Voličskú základňu HZDS a neskôr Smeru a Hlasu, tvoria najmä títo ľudia.

Robert Fico už dvakrát prehral voľby, no napriek tomu bol schopný vstať z politického hrobu a pokračovať v únose štátu. Prvý krát mu v tom pomohli Iveta Radičová a Richard Sulík, v druhom prípade treba jednoznačnú zásluhu pripísať Igorovi Matovičovi, ktorému pri návrate Roberta Fica pomáhala pandémia Covidu 19. Práve jej absolútne nezvládnutie a s ním spojená radikalizácia časti občanov dostali Fica späť k moci. Covid a nárast propagandy, ktorej podstatnú časť riadi a rieši ruská ambasáda, mu v návrate významne pomohli. Ochota slovenských voličov túto propagandu bezmyšlienkovite konzumovať, bola druhým zásadným faktorom. Fico tlačil iné naratívy ako Orbán, ale tlačil ich rovnako vehementne a s rovnakou nástojčivosťou.