keď najvyššie postavený predstaviteľ najmocnejšej demokracie sveta opakovane dáva na známosť, že má v paži princípy, ktoré do ústavy inkorporovali jej autori a zakladatelia, a že jediným princípom, ktorým sa mieni riadiť, sú jeho vlastné morálne mantinely, je to samo osebe dôvod na alarm. Napokon, ide o starú pesničku, ktorú odjakživa omieľali demagógovia, uzurpátori aj ašpirujúci totalitní vodcovia. Je to aj notorický výraz narcizmu a infantilnej mentality, ktorej rôzni nositelia sa oddávna utiekajú k masturbačným fantáziám o získaní moci, ktorej sa nikto z vonkajšieho sveta nebude pliesť do cesty. Sú to sny v štýle: „keby som bo kráľom“ (... ja by som vás zrovnal!). Aj to obsedantné opakovanie zaklínadla „if I was the president...“ do toho zapadá perfektne a nemôže už vzbudiť naozaj žiadne prekvapenie.

čoraz lepšie

Žiadne prekvapenie, pokiaľ ide o pokračovanie v nastúpenom, jasne a nespočetnekrát deklarovanom kurze. A predsa prichádzajú nové šoky. Nie v dôsledku prekvapenia z niečoho, čo by sa nedalo očakávať. Sú to šoky v dôsledku plnenia najhorších obáv.

Donald Trump, ktorý už toľkokrát prejavil svoju infantilnú nezodpovednosť na poste prezidenta a vrchného veliteľa ozbrojených síl nukleárnej superveľmoci, pridáva k svojmu doterajšiemu bombastu čoraz viac aj vyjadrenia v apokalyptickom tóne, s vyhrážkami o totálnom vyhladení protivníkov, ktoré vyvolávajú v mysliach miliónov poslucháčov predstavy o nukleárnej katastrofe a konci sveta.