správanie Igora Matoviča sa nijako nezmenilo. Nemôže sa zmeniť, lebo sa nemôže zmeniť Igor Matovič. Je úplne jedno, či je v opozícii, v kresle premiéra alebo ministra financií. Jeho drogou a jedinou skutočnou odmenou je pozornosť. Pozornosť verejnosti, pozornosť médií, pozornosť politických oponentov. Správne, oponentov, lebo v Matovičovom vesmíre sú všetci oponenti. Nakoniec, bolo to krásne vidieť počas vládnutia jeho vlády. Igor Matovič nikdy nemal problém napadnúť ktoréhokoľvek koaličného partnera. Koncept lojality, koncept dodržiavania dohôd je mu úplne cudzí. Ak má pocit, že by mohol získať pozornosť zradou politického partnera alebo opustením nejakej dohody, bez váhania to urobí. Pre pocit, nemusí ísť ani o nejakú hlbšiu úvahu.

Igor Matovič počas 16 rokov v politike jasne preukázal čo je zač. Desaťročný chlapec v tele starnúceho muža. Egoistický, do seba zahľadený a o svojej výnimočnosti a dokonalosti presvedčený narcis, ktorého nezaujíma nikto iný, len on sám. Pre svoj pocit uspokojenia, pre získanie pozornosti je ochotný urobiť čokoľvek. Jeho priazeň majú šancu získať len bezvýhradní pochlebovači, ktorí budú bez okolkov zaháňať jeho pocit obrovskej vnútornej neistoty a živiť jeho potrebu uznania a pocit výnimočnosti. Tak sa mu pod kožu dostali ľudia ako Szijjártó, Orbán, či pán Kirill. Mali ho prečítaného ako knihu a využili jeho slabosť proti nemu a proti Slovensku.