nie, definitívny verdikt nad úspechom alebo neúspechom protiiránskeho ťaženia ešte nepadol. No doposiaľ nepadol ani iránsky režim, a kadečo nasvedčuje tomu, že jeho stratégovia (medzi ktorých patril aj ešte v januári 2020 zabitý Kásim Sulejmání) mali vypracované plány pre prípad podobného scenáru, akému režim čelí dnes.

sporné strategické predpoklady

Prezident Donald Trump a jeho administratíva sa okázalo dištancujú od spôsobu, akým USA viedli v minulosti vojenské zásahy spojené s ambicióznymi projektmi budovania demokracie, ktoré celé angažmán doviedli do známych situácií v Iraku a Afganistane. Nanešťastie, tento akcent ešte vôbec neznamená, že dochádza k vyvodeniu zmysluplných dôsledkov z prípadných identifikovateľných chýb predchádzajúcich administratív.

Posledné udalosti v každom prípade nesvedčia práve o jasnosti súčasného prístupu Washingtonu k Iránu. Zdá sa tiež, že Trumpova administratíva opakuje práve jednu z kľúčových chýb predchodcov, ktorých kritizuje, chýb, o ktorých by bolo možné hovoriť v prípade Afganistanu a Iraku: pýcha na technologickú prevahu a drvivú palebnú silu kombinovaná s podcenením zložitosti podmienok prostredia, ktoré sa vojenský zásah pokúša donútiť, aby sa správalo v súlade s očakávaniami. Tá palebná a technologická prevaha sú impozantné a nesporné, no nesporné sú aj hranice ich reálnych možností. Každá vojna – ti už snáď ani nemusíme opakovať – má svoje politické vyústenie, a až na tejto úrovni sa zvyknú vyskytovať skutočné komplikácie, ako sa vždy znova presviedčame aj na základe nedávnych skúseností. (Podotýkam, že tu hovorím predovšetkým o americkom prístupe, nie o prístupe Izraela, ktorého motívy sú viac než americké diktované nutnosťou a ktorý na prípadný neúspech spoločnej akcie doplatí predovšetkým.)

Impozantné predvedenie americkej sily doposiaľ nemá na konanie iránskeho režimu účinok, ktorý sa podľa všetkého očakával. Iránske vedenie, akokoľvek zdecimované, ukazuje Spojeným štátom a ich mierovému návrhu vztýčený prostredník. Je v beznádejnej situácii? Prečo to potom nevzdá? Akosi tu vyvstávajú v spomienke niekdajšie slová amerického generála Omara Bradleyho v tej fáze druhej svetovej vojny, keď sa nemecký aj japonský nepriateľ dostal do zjavne bezvýchodiskovej strategickej situácie: „Ak by sme bojovali proti rozumným ľuďom, už dávno by sa vzdali.“ (Nuž, nevzdali sa. A vieme za akú cenu.)