najmä, ak nám dnes hrozí, že v prípade Iránu prešvihneme ďalšiu príležitosť. Hovorím v pluráli prvej osoby, pretože sa (odpustite mi tú domýšľavosť) domnievam, že súčasťou demokratického západu sme doposiaľ ešte stále, tak akosi, aj my, tuto na Slovensku. A ak sa momentálne aj vzďaľujeme, chceme sa predsa vrátiť. Prinajmenšom to chce nemalá časť z nás, vrátane mojej maličkosti.   

„Prešvihneme“? Dalo by sa to vyjadriť aj šťavnatejším výrazom, ale to sem nepatrí. Jednako, aplikujúc toto varovanie špeciálne na Európu si dovolím použiť alternatívny výraz: „prekotkodákame“.

Ale áno, iste, nepochybne: európske reprezentácie majú dobré dôvody na nedôveru voči Trumpovej reprezentácii. Áno, Americká strana v tomto nie je bez viny; za iných okolností by bola na smiech tá nekonzistentnosť, s akou Washington vyčíta Európanom ich nespoluprácu, pričom jedným dychom zároveň opakuje, že túto spoluprácu nepotrebuje. A áno, je tu veľa znepokojivých otáznikov nad politickým vyústením súčasných bojových akcií proti Iránu. Aj pokiaľ ide o možnosti eskalácie konfliktu. Pokiaľ však ide o nás, v Európe: stačí sa zastaviť pri týchto konštatovaniach?

zabudli sme? 

Kým Izrael a USA vedú vojenský zásah (viem, že je kontroverzný), Európa špekuluje, licituje a – reční. Máme toto pokladať za spravodlivý trest pre Spojené štáty za ich aroganciu, alebo pre Izrael za ... ozaj: ZA ČO? Ubezpečujem milých čitateľov, že som ešte nestratil pamäť, a preto si pätám aj, že aj antisemitizmus zakuklený do moralizujúceho antisionizmu, aj protiamerické resentimenty boli v Európe dávno, dávno predtým, než sa kontroverzný magnát Donald Trump zviditeľnil ako horúci kandidát na prezidenta USA.