lacnejšia ropa je v slovenskom záujme – aj keby sme za ňu mali doplácať ukrajinským utrpením. Pretože kým tečie lacnejšia ropa, Slováci sú spokojní, a tí, ktorým sa nepáči, že pre ich komfort musia Ukrajinci umierať na fronte, sú protislovenskí. Aj to vydieranie Ukrajiny s elektrinou – a nie hocijakou, ale tou, ktorú by potrebovali v stave najtesnejšej núdze -, vláda robí preto, aby nám vykšeftovala lacnejší benzín. A hádam nechceme lacnejší benzín? Kto netlieska nie je Slovák.

A toto morálne rozhranie už akceptuje aj opozícia. Sledujem v televízii inštalatérske debaty medzi nimi a vládou o tom, či budem mať lacnejší benzín vtedy, keď ropa potečie cez vojnové územie, alebo keď to diverzifikujeme cez viacero území, a vlastne mám držať palce tomu, kto ma presvedčí, že v jeho svete budem mať plnšiu peňaženku, pretože to je v mojom prvoradom záujme. A teraz, keď píšem tento článok, mám normálne pocit silnej kontroverzie, keď poviem, že by som bol ochotný prijať o niečo vyššiu cenu benzínu, ak by to znamenalo, že Rusi budú mať menej zdrojov na bombardovanie bytoviek a nemocníc. Robí to zo mňa vlastizradcu? Prečo? Kto kedy určil, že mieru slovenskosti názorov určujú ceny a nie morálne hodnoty?

SITA/Úrad vlády SR

Na jednej strane rozumiem, že keby toto povie vo verejnej debate politik, tak na neho okamžite Bartek a Neveďalová vyskočia s vojnou v Iráne, lebo „zlí Rusi a dobrá Amerika“. A rovnako chápem, že je ľahšie v televíznych formátoch jednoducho prijať suchú technickú debatu o cenových aspektoch ropovodov, ako v pridelenej „minútke času“ vysvetľovať divákom geopolitické, kultúrne a taktické rozdiely medzi vojnou v Iráne a na Ukrajine.