isteže, veď to by ani nemala. Vyvstáva však otázka, do akej miery možno oba konflikty (Irán a Ukrajina) od seba v strategických úvahách oddeľovať, a či sa to vôbec dá a či to vôbec smieme. Dôvodov je viacero. Mapa vzťahov v pozadí oboch spomenutých konfliktov – vzťahov spojeneckých, neutrálnych aj nepriateľských – je rozsiahlejšia a zložitejšia, než sa povrchnému pozorovateľovi môže zdať. A tieto vzťahy sú plné nástrah.

kríza, ohrozenia, záujmy

Energetická kríza v dôsledku iránskej blokády Hormuzského prielivu nepochybne vyhovuje Rusku, ktoré z nej môže vytĺkať isté zisky, hoci aj dočasné a pofidérne. Nevyhovuje však Číne, ktorej dopyt po rope robí pre ňu Irán dôležitým, hoci iným spôsobom než pre Rusko. Nevyhovuje ani Európe, ktorú ekonomicky poškodzuje a ktorá aj bez toho trpí vnútornými pnutiami. Mimo Ukrajiny v jej ťažkej situácii sú tak Čína a Európa dve oblasti, ktoré ropná kríza, najmä v prípade, ak sa bude predlžovať, postihne viac než Spojené štáty, ktoré sú vývozcom ropy. Separátne rokovania Francúzska a Talianska s Teheránom o sprístupnení Hormuzského prielivu teda síce vykazujú istú logiku, tá je však nemenej  zdrojom znepokojenia. Najmä ak si uvedomíme, že ekonomické krízy sú ako tí prísloveční vladári, ktorí „nechodia bez doprovodu“, konkrétne: bez politických následkov pre postihnutých.

SITA/Mohammad Mahdi Dehghani/Fars News Agency via AP

tieň Číny 

Čína a Rusko majú teda záujem podporovať iránsky režim, ale Čínu poškodzujú presne tie iránske akcie, ktoré Rusku vyhovujú. Pre Irán sa ČĽR stala strategickým hĺbkovým zázemím aj v inom zmysle, než len ako nákupca fosílnych palív. Čína dodáva Iránu protihodnotu: technológie a komponenty, ktoré sú vojensky použiteľné, vrátane komponentov pre výrobu vysoko výkonných striel použiteľných aj proti ťažkým lodiam. Čínske dodávky celkovo pozoruhodne vzrástli po smutne preslávenom 7. októbri 2023. Tento vývoj by mohlo aspoň čiastočne vniesť isté svetlo do kontroverzií okolo načasovania zásahu proti Iránu, do ktorých mal Izrael z pochopiteľných a dlhodobých dôvodov záujem sa zapojiť (aj s tým povestným „prvým výstrelom“), pre USA však mal zvláštnu naliehavosť práve v danom momente. (Dopustiť prípadné ohrozenie lietadlových lodí je nepochybne drahý špás, ktoré si ani Amerika nemôže dovoliť.)

„Dopúšťame sa chyby, ak z Trumpovských vrtochov, velikášstva a exhibicionizmu, robíme jediné vysvetlenie začatia operácie ,Epic Fury ‘.“

To všetko s odhliadnutím od iných možných príčin, pre ktoré vojenský zásah z hľadiska USA zapadá do trochu inak zloženej mozaiky strategických ohľadov, obáv a priorít, než pre Izrael, Iránom priamo existenčne ohrozovaný a aj – na to nezabudnime – napadnutý. (Pripomínam, že vojna, ktorá začala 7. októbra 2023 nebola vojna „Hamas verzus Izrael“, ale Iránom riadený útok spojených síl islamských radikálov na Izrael.)