zabitie najvyššieho ajatolláha Alího Chamaneího bolo pre islamistický režim veľkým úderom, ale na vykoľajenie celej teokracie rozhodne stačiť nebude. Mocenské vákuum, ktoré po Chameneím vzniklo, sa vďaka pevným inštitúciám podarilo viac-menej udržať v štruktúrach strany – moc po ňom celkom hladko na neurčitú dobu prevzala prechodná trojčlenná rada zložená z politicky umierneného (teda aspoň na pomery teokratickej diktatúry) prezidenta Masúda Pezeškjána, najvyššieho sudcu Gholama-Hosseina Mohseni-Eje'ia a vysokopostaveného kňaza Alireza Arafiho (hoci aj ten je už podľa niektorých zdrojov po smrti).

Iránsky režim bol skrátka na otázku možného nástupníctva pripravený, a Donald Trump s Benjaminom Netanyahuom dosiaľ nezoťali dosť hláv na to, aby 88 členné Združenie expertov nemalo odkiaľ vyberať ďalšieho diktátora. Aj Islamská revolučná garda stále žije, od nedele dokonca s ešte krvilačnejším šéfom ako predtým – generálom Ahmadom Vahídim, ktorý je spájaný s bombardovaním židovského centra v Buenos Aires, pri ktorom zomrelo 85 ľudí. Ale povedzme, že Donald Trump skutočne plánuje vykoľajiť celú iránsku teokraciu, že na to má (prvýkrát v živote) ucelený plán, a že z neho nevycúva ani v prípade, že by mu prechodná rada či potenciálny nástupca zakýval pred očami novou jadrovou dohodou. Kto by bol v takom prípade najpravdepodobnejším adeptom na vládcu Iránu? 

rezá Pahlaví

Teokratický režim sa v Iráne dostal k moci v roku 1979 po zvrhnutí monarchistického režimu vtedajšieho šacha Mohammada Pahlavího. Ten bol počas pádu režimu s rodinou na dovolenke a keďže ho počas neprítomnosti islamský revolučný súd odsúdil na trest smrti, do krajiny sa už pochopiteľne nevrátil. Napokon zomrel na rakovinu v Egypte, a svetu zanechal päť detí, vrátane svojho potencionálneho nástupcu Rezu Pahlavího.