Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo skutočne prekáža ministrovi vnútra?

.marek Bartonek .názory

Raz jeden gymnazista nepodal ruku prezidentovi Pellegrinimu. Dnes v Novom Meste nad Váhom jeden stredoškolák strieľal na chodbách svojej školy z airsoftovej zbrane – veľa informácií zatiaľ nemáme, ale vyzerá to, že zranil dvoch ľudí. Porovnajme si teda vyjadrenia nášho ministra vnútra Šutaja Eštoka k obom udalostiam. Ktorá ho asi zasiahla viac?

Marek Bartonek

keď Simon Omaník po úspechu na matematickej olympiáde odmietol podať ruku prezidentovi Pellegrinimu, Šutaj Eštok mu venoval rozsiahly status o progresívnej hystérii, štvaní a zvyšovaní nenávisti v už tak dosť napätých časoch. Omaník podľa neho dokonca odmietol symbolické gesto, ktoré pôvodne slúžilo ako dôkaz, že ani jeden z účastníkov neskrýva žiadnu zbraň – a samozrejme sa tam okamžite našla súvislosť aj s atentátom na Fica. 

Dnes podľa zverejnených informácií jednu airsoftovú zbraň doniesol do školy stredoškolák v Novom Meste nad Váhom a zranil ňou dvoch ľudí. Čo k tomu povedal náš pán minister vnútra? Len že jeho správanie bolo nebezpečné a „obzvlášť nezodpovedné“ – asi na rozdiel od všetkých zodpovedných strelcov.

Takže keď jeden stredoškolák nepodá ruku prezidentovi, náš pán minister ho v antropologickej eseji poúča o mierumilovnosti a symbolickom odmietaní zbraní, zatiaľ čo keď iný stredoškolák strieľa na svojich spolužiakov a učiteľov z airsoftky, Eštok reaguje ako pasívne agresívny rodič – „bolo to od neho obzvlášť nezodpovedné“. Rovno mohol napísať „nie som nahnevaný, iba sklamaný.“

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite