aj keď pôvodné naivné očakávania už viackrát museli podstúpiť korekcie a viacerí sme museli prejsť už viacerými dezilúziami, stále sú tu rezíduá akejsi nádeje, že sa veci politické doma aj vo svete čoskoro môžu vrátiť do starých koľají. Takto ešte stále dúfame v návrat k svetovému poriadku (hoci aj trochu zmenenému či prispôsobenému, možno trochu rozkolísanému), aký tu bol – povedzme – pred nástupom Donalda Trumpa do kresla prezidenta USA po svojom druhom volebnom víťazstve v roku 2024. Alebo do obdobia pred februárom 2022, než sa Rusko rozhodlo zaistiť si svoje územné zisky dosiahnuté v predchádzajúcich akciách otvoreným ozbrojeným útokom na Ukrajinu. Alebo u nás doma: k pomerom, ktoré tu, akokoľvek nedokonalé, no predsa trochu znesiteľnejšie, vládli pred poslednými parlamentnými voľbami. Či prinajmenšom dúfame, že sme už narazili na samé dno, od ktorého sa už môžeme len odraziť.

nechutné prejavy neblahých trendov

Chyba! Tie „staré koľaje“, do ktorých by sme sa mohli vrátiť, už aktuálne neexistujú, aj keď by nepochybne bolo žiaduce vrátiť sa k niektorým princípom či normám správania, ktoré sa v poslednom období stávajú predmetom zavrhnutia na globálnej úrovni aj u nás doma.

Aj dianie na Slovensku je v nemalej miere odrazom trendov na svetovej aj európskej úrovni. Slovensko nie je ostrovom samo pre seba o nič viac než ktorýkoľvek z jeho susedov, hoci niektorí Slováci si aj dnes pestujú túto svoju obľúbenú ilúziu, ktorá už v našich dejinách mala viacero verzií. Samozrejme, že v detailoch sa od iných štátov a národov môžeme líšiť, a aj líšime; napokon, už poloha každého jednotlivého štátu nastavuje pre každý z nich zvláštne  východiskové podmienky aj s ich dopadom na politiku. A prináša to aj zodpovedajúce pokušenia.