ohlúpnutie miliónov malo za následok násilnú smrť miliónov a nepredstaviteľné utrpenie mnohonásobkov ďalších ľudských bytostí. To nie je básnická licencia, a ak k tomuto konštatovaniu treba niečo dodať, potom to bude pripomenutie, že doslovná skutočnosť bola ešte horšia, než si dokážeme predstaviť; a tiež varovanie, že nezmerné počty obetí šialených ideológií a režimov na nich založených vedú zákonite k zlyhávaniu predstavivosti. Byť svedkom vraždy jedného človeka je strašná vec. Byť svedkom vraždy stovky ľudí môže byť ešte horšie. Ale vražda miliónov sa stáva abstrakciou, ktorá sa vymyká predstavivosti. Namiesto konkrétnych ľudských bytostí s tvárou, menom, nenahraditeľným životným príbehom, nám v mysli tancujú len anonymné, odosobnené čísla. Vypnutie predstavivosti ako psychologický obranný mechanizmus? A nechceli práve toto plánovači a páchatelia masových vrážd? Nedokázali azda s týmto „mechanizmom“ zručne narábať?

Dnes tu máme nové aj staronové štruktúry anonymizovaných vzťahov; aj nové technológie, umožňujúce novú masovú manipuláciu, ktoré znova a s desivou efektivitou menia milióny, ba rádovo aj väčšie počty ľudských bytostí na anonymné čísla. A znova prejavy kolektívnej nenávisti, nezriedka zámerne rozdúchavanej. A medzi nimi, aké prekvapenie!