aj keď sa pri teroristickom útoku uplatnila (zdá sa) istá miera profesionálnych zručností, jednako ide o schému zapadajúcu do základnej logiky teroristických útokov, podľa ktorej je možné s nasadením pomerne primitívnych a lacných prostriedkov spôsobiť pre spoločnosť škody prevyšujúce mieru investícií do útoku. 

Nevyžaduje zvláštnu námahu objaviť podobnú teroristickú logiku aj v konaní štátnych či priamo veľmocenských aktérov, napr. aj v najrôznejších hybridných aktivitách Ruska, Číny a ďalších – mocností, ktoré majú záujem na zmene medzinárodného poriadku, čo znamená aj: na podkopávaní fungovania slobodných zriadení. Novodobí totalitári ich vnímajú ako nepohodlnú výzvu, v horšom prípade ako zdroj vlastného ohrozenia – v tej miere, v akej tieto zriadenia fungujú a sú schopné brániť sa. Miestni radikáli tak môžu byť nástrojom „politiky“ globálne vplyvných mocností alebo ich regionálnych komplicov.