Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vysmejte sa mocichtivým nulám! Na Silvestra, aj v novom roku

.tomáš Zálešák .názory

Na Silvestra sme sa zvykli smiať. Rehotať sa na vtipoch. (Pravda, netreba to preháňať s tzv. slušnými vtipmi, ako nás varoval klasik. Mohlo by to uraziť jemnocit poslucháčov.) Máme sa však ešte dnes na čom smiať? Ale máme. Možno ani nie príliš na čom, no dozaista na kom.

Tomáš Zálešák

napríklad na tých nadutých, plesnivých a toxických ľudských jaterniciach, posadnutých mocou, túžbou ovládať a ničiť, aj snami o vlastnej výnimočnosti, ba nesmrteľnosti.

Keď Chaplin stvárnil svojho Veľkého diktátora, odovzdal nám cenný odkaz. A nebol v tom jediný. Aj tie najmonštruóznejšie postavy v dejinách majú v sebe čosi neredukovateľne smiešne. Niekedy sa to ukáže prekvapivo rýchlo. Veľký diktátor je zrazu tým, čím bol vždy pod všetkými svojimi uniformami, metálmi a pátosom: uvrieskanou, nadržanou nulou.

o muchách a ľuďoch

Potom je tu tá mucha z poviedky od Efraima Kishona. Teda, v zásade nemám nič proti muchám, ale berme to ako podobenstvo. Keďže nechcem autora pripraviť o jeho práva, zhrniem príbeh aspoň v parafráze: 

Bol jeden mäsiarsky krám, ten bol plný múch, medzi nimi bola jedna o máličko väčšia, podobne aj jej ego. (Teda, muchy síce ego v pravom zmysle nemajú, ľudia však áno). Nuž, a tie ostatné muchy jej začali prejavovať zvláštny rešpekt ako najschopnejšej spomedzi nich (hoci sa nikdy nepodarilo presvedčivo preukázať, že by dosiahla niečo zvláštne v oblasti napĺňania potrieb ostatných múch). Keď sa raz majiteľ krámu po nej zahnal (zrejme nevedel, že sa pokúša zabiť génia), ubzikla  mu, čo len potvrdilo povesti o jej nepremožiteľnosti, ba nesmrteľnosti – medzi jej stúpencami aj u nej samej. Začala o sebe vyhlasovať, že je mocnejšia, než majiteľ krámu, ba dokonca vyhlásila, že žiadny neexistuje. Akosi sa nakoniec dospelo k záveru, že táto mucha vlastne ani nie je mucha, ale Orol kráľovský, čo sa nakoniec stalo Jej oficiálnym titulom. Ale spolu so starým rokom skončila aj táto mucha. Niežeby ju fyzicky zlikvidoval priamo majiteľ krámu či vedúci prevádzky, ale ono to už tak býva, že s príchodom zimy zvyknú muchy padať tuhé na zem, a takto vytuhol aj onen mocný Orol. Koniec rozprávky...

keď spadnú gate   

Bohužiaľ, tie sprosté nuly majú aj svojich sofistikovaných, patetických, výrečných, občas aj elitne vzdelaných apologétov, impresáriov, falšovateľov dejín, dvorných básnikov, hlásne trúby, zadkolízačov a iných použiteľných idiotov. Priznám sa, že títo ma niekedy vytáčajú viac, než ich milovaní vodcovia, ktorí by bez nich boli len ľahšie odhaliteľné a menej mocné nuly. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite