ahoj Peter, hádam ti môžem tykať, lebo možno sa pamätáš, v roku 2018 sme si spolu zahrali na folkovom festivale Lodenica. Ja som tam hral s Petrom Luhom, ktorý s tebou účinkoval pomerne často a ten mi po našom programe povedal že poď si zadžemovať, budem sprevádzať aj jedného šikovného pesničkára. Bolo to fajn.

Lebo ty, Peter, si bol naozaj dobrý pesničkár. Nepoznal som toho od teba veľa, ale to, čo sa ku mne dostalo, som považoval za kvalitné. Mal si zmysel pre melódiu, refrén, rým, rytmus, vedel si pozorne vnímať svet okolo seba. Dnes už by som si s tebou zahral len vo sne, ale takýto typ frustračného sna som našťastie, na rozdiel od rôznych iných, nemal. Navyše teba ten „nezriadený svet festivalov“, na ktorom si sa zúčastňoval pred svojím „obrátením“, neláka. To  obrátenie, pokiaľ viem, spustila prekonaná rakovina. Veď keď človek prekoná rakovinu, o to sa môže zrejme pričiniť iba On, to dá rozum a práve preto treba od gruntu zmeniť svoj život a začať písať do Denníka Štandard. Po ňom si sa rozhodol, že budeš velebiť len Jeho, prípadne mamu Jeho syna. 

radšej svätosť ako svetovosť

Povedal si (pre portál Dokostola.sk v roku 2024) doslova toto: „Volím si radšej svätosť ako svetovosť. Či to bolo pred Kristom (môj život je totiž ako letopočet, má obdobie pred Kristom a po Kristovi), alebo po duchovnom obrátení, tvorba piesní je u mňa niečo ako písanie si denníka. Niekto si ho píše do šuplíka, ja tvorím piesne a vydávam ich na CD. A ak sa pred Kristom v piesňach odrážal hlavne vonkajší svet, kde som často formou protestsongov hľadal pravdu a spravodlivosť, a to so značnou dávkou ,bardovskej‘ sebaprezentácie, po obrátení na kresťanskú, katolícku vieru sa v piesňach odráža najmä vnútorný svet stretnutia so svätcami a Pravda, ktorá si ma našla a ktorá je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.“ A dodal si: „Som márnotratný syn, ktorý sa v láske vrhol do náručia milujúceho Otca, a nezriadený svet, ktorý opustil, ho už neláka.