najprv krátko k tomu, ako sme sa sem dostali. Vláda si začala prispôsobovať trestný zákon prakticky od svojho nástupu – skracovala premlčacie lehoty, znižovala tresty za korupčné zločiny a postupne rozpúšťala celé úrady (NAKA a úrad špeciálnej prokuratúry), lebo im to tak proste zo súkromno-kariérnych dôvodov vyhovovalo. Aby tú do oči bijúcu účelovosť mohli do niečoho zaobaliť, predstavili krásny slniečkarsky model „restoratívnej justície.“ V slovenskom preklade to znamená, že aby verejne neodpúšťali všetky trestné stíhania len sebe a svojim blízkym ľuďom, poľavili aj prístup k drobnejším, pouličným zlodejom. Každý predsa niekde začína.
Lenže ukázalo sa, že keď drasticky zjemníte tresty pre zlodejov, tak vznikne viac zlodejov. Vláda tento jednoduchý fakt pred verejnosťou dlho nechcela priznať, dokonca sa pokúšali do rovnice nejakým spôsobom zapojiť liberálne médiá, pretože to v nich sa vlastne zlodeji dočítali o nových trestných sadzbách. Ale tak koaliční voliči na jednej strane získali nový dôvod nadávať na progresívne médiá, ale na druhej strane ďalej strácali bicykle. Nespokojnosť v prieskumoch stúpala ďalej.
Takže takto sme dospeli do dnešného bodu. Vládni poslanci sa snažili čo najrýchlejšie vykúpiť z trestných konaní výmenou za našu bezpečnosť v uliciach a obchodoch. Cestou zakopli o Európsku úniu, Ústavný súd a napokon aj o verejnú mienku.
a dnes?
Dnes sa mal teda celý kruh uzavrieť. Stačil len návrat k horalkovému zákonu, ktorým sa dali opakované priestupky prekvalifikovať na trestný čin. Lenže dnes Tibor Gašpar, teda jeden z hlavných beneficiárov doterajších noviel trestného zákona, prišiel na ústavnoprávny výbor a k chystanej novele prilepil niekoľko vecí, ktoré s drobnými krádežami absolútne nesúvisia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.