ťažké straty, ktoré následkom prekvapivého útoku utrpelo americké námorníctvo znamenali pre dovtedy neutrálne USA počiatočnú nevýhodu vo vojne, o ktorej veľká časť verejnosti aj elít verila, že sa jej podarí vyhnúť. 11. decembra vyhlásilo vojnu USA aj nacistické Nemecko. Americký „spiaci obor“ bol prinútený zobudiť sa, a treba dodať, že jeho protivníkov čakala strašná odveta. Pretože to, čo v Pearl Harbore v skutočnosti išlo ku dnu, neboli americké lode, ale izolacionizmus. Na mnoho ďalších desaťročí. 

len pár súvislostí

„Pearl Harbor“ sa stal symbolom. Ním však vojna nezačala ani neskončila. V Ázii prebiehala intenzívna a krutá vojna s masovým nasadením ešte pred začatím druhej svetovej vojny v Európe v r. 1939. Čína, ktorá sa už topila v občianskych vojnách, musela na dôvažok čeliť japonskému vpádu v sukcesívnych fázach od roku 1931. No hoci roztrieštená, zbedačená a trpiaca, predstavovala jednako nezmerné územie s obrovským počtom obyvateľstva, ktoré vždy znova vzdorovali efektívnej kontrole japonských okupantov, napriek ich oslnivým vojenským úspechom a bezohľadnej krutosti. Logika dobyvačnej vojny priviedla nakoniec japonské vedenie k plánu zabezpečiť si územne obrovské, no vratké zisky na pevnine akciou proti hlavnému konkurentovi v Tichomorí a prístupom k nerastnému bohatstvu juhovýchodnej Ázie, čo znamenalo aj útok proti dŕžavám Britského Commonwealthu a jeho regionálnych spojencov.