povedal, že v čele nášho štátu je človek, ktorý sa chodí pchať do zadku „človeku, ktorý bombarduje našich susedov“. A teraz videl americký mierový plán, že im Ukrajinci nechajú kus územia. V tomto momente ho prerušil nejaký krikľúň z publika. „Počkaj chvíľku, môžem si povedať, čo chcem, to je tá sloboda,“ pokojne zareagoval Habera. Krikľúň ešte zakričal „nemôžeš“, ale to už bol prekričaný Haberovými fanúšikmi. „A jednoducho nie je správne, aby sme len tak odsúdili vedľajší národ a súhlasili s tým, že nechá svoje územie agresorovi. To keby sa stalo nám, čo by ste robili? Povedzte. Bolo by to nesprávne a nespravodlivé.“

To je vlastne všetko. Slušne, stručne, vecne. Koncert mohol pokračovať. A na sociálnych médiách nastalo niekoľko vecí.

politika do hudby nepatrí?

Prvé reakcie prišli na diskusiách. Politika vraj do hudby nepatrí, nemá tam čo robiť. Jasné že patrí a vždy patrila. Jeden zo slovníkových významov slova politika je „aktívna účasť občanov na živote štátu“. Ak sa chce hudobník aktívne zapojiť do svojho aktívneho občianskeho pôsobenia, má na to plné právo, tak ako vy, ja, a všetci. Máme demokraciu, ako Habera zdôraznil. No a ako je to s účasťou hudobníkov na politike? Len pár mien z rôznych názorových strán: Karel Kryl, Woody Guthrie, Joan Baez, Bob Dylan, John Lennon, U2, Public Enemy a ďalšía kopa raperov, Bruce Springsteen, Rage Against The Machine, Roger Waters.