než sme vyšli v novembri 1989 do ulíc, než sa znovu – na pohľad až zázračne – rodiaca sa verejnosť vyslovila jednotne, než celú tú „nahotu“ normalizačného režimu verejne vykričala, predchádzal tomu nielen brutálny policajný zákrok v Prahe. Predchádzalo tomu mnoho rokov, mnoho sklamaných očakávaní, utrpenia, príbehov mnohých ľudí, na ktoré sa neraz nespravodlivo zabúda, a neraz zostávajú nepochopené.

Okolo udalostí novembra 1989 sa v našej spoločnosti vytvoril nános viacerých falošných predstáv.  

Na jednej strane sa na ne nabalila nevhodná sentimentalita. Akoby nešlo o nič viac, než o veselú pouličnú párty, ľudovú veselicu, internátny večierok, či sériu divadelných vystúpení, na ktorej pódiách sa príliš často skloňovali slová ako „láska“, „pravda“, „neha“ alebo „zamat“. Skutočne? Ale, prosím vás!