extrémizmus má mnoho podôb a dokáže sa pozoruhodne prispôsobovať zmenám prostredia. Hnutie Hamas (arab. skratka pre „Hnutie islamského odporu“) v tomto nie je výnimkou a už v tejto chvíli tomu nasvedčuje aktuálne dianie v regióne. Okrem boja proti pokusom o obnovu jeho moci a pôsobenia bude potrebná – okrem iného – aj zmena prostredia, ktoré živí a produkuje islamský extrémizmus vždy v nových podobách.

Pre lepšie posúdenie perspektív mierového procesu aj v záujme správnej voľby politických postupov nie je na škodu pripomenúť si, hoci aj opakovane, kto sú tí, ktorí zaútočili na Izrael 7. októbra 2023, aký je ich pôvod a povaha, aký program, aké idey reprezentujú, s kým ich tento program aj idey spájajú. Nesmieme zabudnúť ani na viacero ďalších skutočností, ktoré sú často predmetom omylov a/alebo zámerných dezinterpretácií.

omyly, lži, extrém

Tých falzifikácií je viac, v neposlednom rade sa točia okolo kladenia znamienka morálnej rovnosti medzi agresora a obete. Na tomto mieste ich nemôžeme všetky prebrať. Spomeňme stručne len nasledovné:

Útok Hamasu na Izrael 7. októbra pred dvoma rokmi nemal za cieľ získanie stratených území, zmenu hraníc a už vôbec nie nápravu nejakých historických krívd. Cieľom bola genocída; a to genocída páchaná s náboženskou odvolávkou. Bol to akt vojny islamských radikálov proti štátu Izrael a židom vôbec, džihád, ktorého cieľom nebolo a nie je zriadenie štátu pre palestínskych Arabov, ale zničenie štátu Izrael, vyhnanie a vyvraždenie čo možno najväčšieho počtu Židov. Inak povedané: dokončenie toho, čo v prvej polovici 20. storočia započal, no nedokončil Hitler, nacistický režim, a tiež – na to nezabudnime – ich vtedajší lokálni sympatizanti v Palestíne pod vedením Amína al-Husajního (1895-1974), známeho aj ako Veľký Muftí Jeruzalemský.