doterajšie výsledky Trumpovej zahraničnej politiky (na tú sa teraz obmedzme), či už dobré alebo zlé, samé osebe nevykazujú žiadnu jasnú koncepciu. A aj napriek všetkým sporom a pochybnostiam o charaktere tejto politiky sú tu prinajmenšom isté dôvody na obavy z jej dlhodobých dôsledkov. Nejde len o osud doterajšieho medzinárodného status quo (hoci ten sa nepochybne rozpadá). V hre taktiež nie sú len perspektívy ostatného sveta za hranicami Spojených štátov. Obávam sa, že Trumpova politika môže vyprodukovať vo svete, vrátane Európy, novú vlnu a nebývalú mieru protiamerických resentimentov. Nemyslím tu na momentálne viditeľné postoje v rôznych častiach sveta. Nemyslím ani na dnešných explicitných Trumpových kritikov. Myslím skôr na budúcu nenávisť, ktorá môže vzniknúť z pocitu zrady a sklamania, už nie proti Trumpovi či jeho konkrétnym krokom, ale voči USA a tým, ktorí ich budú reprezentovať aj po Trumpovi. Na možný začiatok trendu, ktorého nemilé výsledky zožne nasledujúca generácia Američanov, nehovoriac o nás ostatných.

 Netvrdím, že ide o Trumpov vedomý úmysel, tobôž nejaký vopred premyslený plán. Schopnosť myslieť v pojmoch dlhodobej stratégie je u Trumpa notoricky slabá (to je, pre zmenu, viditeľné až príliš). Jednako dodávam, že aj môj nasledujúci názor by mal čitateľ pokladať doposiaľ len za špekuláciu – špekuláciu, pri ktorej by som bol rád, keby ju ďalší vývoj vyvrátil a mňa usvedčil z omylu.