ruské vedenie pozná potenciálne slabosti tých, ktorých označuje za nepriateľov. Pozná spôsob, akým využívať ich obavy a pochybnosti, aj limity, ktorým podlieha rozhodovanie demokratických reprezentácií zodpovedajúcich sa občanom a voličom. Vie vycítiť rozpoloženie demokracií, ktoré sa ocitnú pred výzvami, na ktoré si v uplynulých dekádach odvykli myslieť. Pozná ilúzie, ktorými sa radi nechávajú unášať demokratické elity aj verejnosť. A vie to všetko využívať.    

Dovolím si povedať, že medzi dôvody, prečo západné demokracie doposiaľ na pomoc Ukrajine nezmobilizovali svoje kapacity v celom ich dostupnom rozsahu, patria aj isté chyby vo vnímaní a chápaní pôvodu, povahy aj perspektív vojny na Ukrajine. Tieto „mispercepcie“ a chybné predpoklady bývajú neraz vyjadrené aj v obľúbených rečníckych, diplomatických či žurnalistických klišé. Tu je prvý z príkladov:

„vojna na Ukrajine je nezmyselná“.

A zbytočná. A nemala nikdy vypuknúť. To je akiste známa fráza, obľúbená najmä u prezidenta Trumpa a tiež u jeho apologétov. Na ňu nadväzuje aj to otrepané heslo: „ ...keby som bol prezidentom...“ To sa hovorí ľahko, nevyplývajú z toho žiadne záväzky, a teda to možno opakovať donekonečna, nech sa deje čokoľvek. Aj keby to totiž hneď stokrát bola pravda, je to pravda empiricky netestovateľná. Ale do tejto „argumentácie“ sa nenápadne vkrádajú ďalšie, opatrnejšie naznačované či implicitne vyplývajúce, menej nevinné tézy – o tom, že vojnu je treba skončiť za každú cenu, ba, že ruská a ukrajinská strana sú si v akomsi zmysle morálne rovné; a možno, že keby sa tí Ukrajinci (a ten „diktátor“ Zelenský) tak tvrdošijne nebránili, bol by aspoň pokoj, a vôbec...

Ale samozrejme, že táto vojna je zlorečené šialenstvo! Isteže nemala vôbec vypuknúť! Ale to, do šľaka, povedzte najskôr tomu kágébáckemu gangsterskému psychopatovi v Kremli a jeho nohsledom! Tí zjavne pokladajú túto vojnu za dostatočne zmysluplnú. Nielen dosť na to, že ju začali. Oni v nej aj pokračujú. A navyšujú ad absurdum cenu, ktorú za to platia aj samotní Rusi.