Mazať, blokovať: Sme vo vojne a oni sú nepriatelia

o svoj facebook sa starám. Preto mi slúži dobre a je pre mňa dôležitým pomocníkom pri práci, o super ľuďoch, ktorých som vďaka nemu spoznal, ani nehovorím. Na to, aby som pri každej návšteve nedostal záchvat zlosti a následnú depresiu, som musel urobiť niekoľko opatrení: 

• Pozorne lustrujem každého, kto si ma pridáva za priateľa. Človek sa naučí pomerne rýchlo odhadnúť, kto je živá osoba a kto troll alebo umelý profil a ak je živá osoba, aké má názory. Aj keď niekedy treba skrolovať trochu hlbšie.
• Niekedy sa predsa len nejaká „závadová osoba“ dostane medzi môj okruh, ale on sa skôr či neskôr prejaví. Ak sa prejaví, letí. A on sa prejaví.
• V poslednom čase je na facebooku veľa ponúk zo stránok a skupín, ktoré nesledujeme. Ak sú doslova nerelevantné, dám si tú prácu a vypnem ich. Facebook zaznamená, že toto ma nezaujíma a ladí sa algoritmus (aspoň dúfam). 
• Prestal som sledovať všetky médiá, chodím na ne ako za starých čias, pekne cez prehliadač. Prečo? Blížime sa k dôležitému momentu: Na svojej stene NECHCEM mať výlučky, striekajúce z diskusií. Je to môj virtuálny obytný priestor a kto chce mať nakadené v obývačke? Veľa médií ešte nedávno svoj obsah moderovalo veľmi slabo alebo vôbec. Vraj sa to zlepšilo, ale takto mi to vyhovuje. Všetky správy, ktoré ma zaujímajú, sa ku mne aj tak dostanú. Mimochodom, v .týždni používame nástroj TrollWall, ktorý vie odstavovať toxické príspevky.
• Niektorí ľudia, ktorí sú aj názorovo v poriadku, povoľujú diskusiu každému a nemoderujú ju. Tá žumpa sa potom vylieva aj na môj profil a to nechcem. Nechcem ani ukážku „myslenia“ dezolátov. Poznám ho dobre. Čudujem sa, prečo si niekto nezapne možnosť komentovania príspevkov len pre kamarátov, v krajnom prípade aj kamarátov kamarátov, ale tak každý to máme inak.Čiže u takýchto dobrovoľných pestovateľov hnusobstiev tiež nastavujem zrušenie odberu (kamaráti buďme, ale ja tie tvoje diskusie nechcem vidieť). A naozaj odporúčam nastaviť, kto môže komentovať. Niektorí dokonca ani nevedia, že sa to dá.

Nedávno sa mi stala takáto vec: Zaplietol som sa do diskusie pod príspevkom jedného veľmi sympatického organizátora koncertov. Uverejnili post o ministerke kultúry a nastala kataklizma, akú vraj nikdy nezažili.