k téme čísla som tiež prispel jedným rozhovorom s vedcom, z ktorého odpovedí, zdá sa mi, tá optimistická téza až tak úplne jednoznačne nevyplýva. Okrem toho, čitateľa by akiste neodradilo od ďalšieho čítania ak by sme odpoveď ponechali na ňom a na koniec. To všetko však preskočím. Sú tu ďalšie dôvody, prečo sa nemôžem stotožniť s názorom, že v súvislosti s AI skrátka nič nehrozí.

„Predmetom našich obáv nie je existencia nejakých technológií, ale ľudská spôsobilosť na ich používanie alebo zneužívanie. “

Nepolemizujem tu s jednou vetou jedného autora. Podobné názory zaznievajú z rôznych strán, rôznymi slovami, explicitne či implicitne. A nie je to len otázka, ktorá by delila proti sebe komunitu vedcov a tých ostatných. Často sú to práve vedci, kto vyslovuje varovania; a naopak ľudia vedy neznalí môžu byť v tejto veci naivne optimistickí. Povedal by som, že distribúcia názorov je v tejto veci celkom demokratická.

hľadaj človeka

Iste, že technológia nie je osoba, tak ako stroje nie sú osobami. Nemožno ich morálne súdiť, ani sa od nich nedožadujeme práv a nevytýkame im nesplnenie povinností. Môžeme sa akiste rozčuľovať nad tým, že nefungujú, vynadať ich výrobcom, spisovať reklamácie, regulovať alebo zakázať ich výrobu, ak sa nám zdajú nebezpečné následky ich fungovania či zneužitia. Ale počkajte, povedal niekto „zneužitia“? To je kameň úrazu. Predmetom našich obáv totiž nie je existencia nejakých technológií, ale ľudská spôsobilosť na ich používanie alebo zneužívanie. Že sa v tejto veci nemáme obávať žiadnej katastrofy? Ale máme!