od vojny k mieru a späť

5. augusta 1914, pred 111 rokmi začína bitka na Marne. Francúzom sa v poslednej chvíli podarí zastaviť postup nemeckých vojsk na Paríž. Zároveň však začína nová, hlavná a najsmutnejšia fáza prvej svetovej vojny: štyri roky bezvýsledne vražednej zákopovej vojny na západnom fronte. Keď vojna oficiálne skončí kapituláciou Nemecka 11. novembra 1918, Európa – vrátane Ruska – vyzerá veľmi odlišne a už sa do starých koľají nevráti. To isté platí pre rozbiehajúce sa trajektórie príbehov ostatného sveta. Problémy nekončia, pretože nové mierové zmluvy nezabezpečia stabilný a všetkými stranami dostatočne akceptovaný poriadok. Vrchný veliteľ západných spojeneckých vojsk francúzsky maršal Ferdinand Foch neskôr pri podpise Versailleskej mierovej zmluvy v lete nasledujúceho roku (údajne) vyhlási: „Toto nie je mier. Toto je prímerie na dvadsať rokov.“ A to mala byť (podľa amerického prezidenta Wilsona) „vojna za skončenie všetkých vojen“!

Druhá svetová vojna, v istých ohľadoch pokračovanie prvej, skončila v Európe v máji 1945, pokračovala však v Ázii a Tichomorí, a jej koniec v tamojšej oblasti sa nám tiež pripomína v istých augustových výročiach. 6. augusta dopadla prvá atómová bomba na Hirošimu; keďže Japonsko sa okamžite nevzdalo, nasleduje druhá 9. augusta na Nagasaki. Medzitým, 8. augusta vstupuje do vojny proti Japonsku Stalinov Sovietsky zväz – v poslednej chvíli, ale s oslnivým úspechom, bleskovým postupom zaberajúc obrovské územia, čím si vytvorí priestor pre uplatňovanie vplyvu v Číne a východnej Ázii v priebehu studenej vojny, ktorá klope na dvere, hoci mnohí západní demokrati si to odmietajú pripustiť. Opäť ďalekosiahle dôsledky, ktoré vo chvíli víťazstva ešte mnohí nevideli.