áno, naša spoločnosť je čoraz viac presiaknutá konšpiračnou mentalitou. A táto mentalita nadobúda zvláštnu dynamiku vtedy a tam, kde ju niekto zámerne živí: hovoriac o fiktívnych sprisahaniach iných, používa pritom vlastné sprisahanecké metódy. Oboje vytvára akúsi vzájomne sa posilňujúcu, negatívnu a zhubnú „spätnú väzbu“. Čím viac táram o sprisahaní svojich nepriateľov, tým viac dôvodov čerpám pre vlastné konšpiračné aktivity. Vytvorí sa tým spoločenská atmosféra, v ktorej nikto nikomu neverí, najmä nie bežným, verejne dostupným zdrojom, od ktorých preto treba utiecť k „alternatívnym“. Existujú uchádzači o moc, ktorí vedia ako túto náladu vyvolávať; a tí skutočne zdatní si ju vedia aj osedlať a použiť pre vlastné ciele. A ako by sme mali vedieť z minulosti, konšpiračné predstavy tvoria aj základ totalitných ideológií.

ak konšpirátori zvíťazia  

V blízkej budúcnosti, najmä, ak volebné preferencie nebudú zodpovedať potrebám našej súčasnej vládnucej garnitúry, možno očakávať, že k známym konšpiračným fámam či narážkam (hmlistá polozahalenosť býva ešte dráždivejšia) pribudnú ďalšie; a pravdepodobne im budú zodpovedať aj aktivity, ktoré vládna moc prípadne ospravedlní ako vynútené situáciou v dôsledku podvratnej činnosti konšpirujúcich nepriateľov, domácich aj zahraničných. A aj keď sa nič z toho nakoniec nedokáže, nevadí, ak to povedie k víťazstvu ako fait accompli. Víťaz zvíťazil tam, kde to iní nedokázali; ergo dejiny sú na jeho strane, čím sa dodatočne ospravedlnia aj prípadne preukázané prechmaty, ktoré sa tak či tak už nebudú dať zrušiť. Koho potom budú zaujímať detaily okolo odnesenej a ukrytej busty od Donatella, existencie či neexistencie nejakých Cintulových komplicov pri pokuse o atentát, či ako to bolo s podrobnosťami tých náhlych pracovných výjazdov do Moskvy a iných nanovo „spriatelených“ končín? Bezpečnejšie bude po tom príliš nepátrať, a zväčša aj tak bezvýsledné.