Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aj 75 rokov od justičnej vraždy Milady Horákovej je spomienka na ňu viac varovaním, ako len spomienkou

.juraj Petrovič .názory

Idúc na spomienku na Miladu Horákovú na bratislavskom Jakubovom námestí som si uvedomil, že jej osud je viac, než len spomienkou. Je varovaním.

Juraj Petrovič

doktorka Milada Horáková bola právnička a politička, ktorá za obranu demokratických hodnôt prvej Československej republiky skončila najprv v Terezíne a potom v nacistickom väzení. Podarilo sa jej prežiť, a to napriek tomu, že bola nacistami takmer odsúdená na smrť.

Komunisti jej ale obranu demokratických hodnôt po februárovom puči v roku 1948 neodpustili. Napriek intervenciám mnohých zahraničných osobností, vrátane Alberta Einsteina ju spolu s Janom Buchalom, Závišom Kalandrom a Oldřichom Peclom mimoriadne krutým spôsobom popravili. Musela sa pozerať na popravu spolu odsúdených druhov a potom ju kat pätnásť minút škrtil, kým definitívne umrela. Jej list na rozlúčku, ktorý komunisti rodine nikdy nedoručili a ktorý jej dcéra Jana dostala až v roku 1990, ukazuje silu ženy, ktorá vedela, čo ju čaká a napriek tomu mala starosť len o svojich blízkych.

To nás, bohužiaľ, privádza do súčasnosti. Porovnávať túto statočnú ženu s bývalým ministrom financií Ficovej vlády a súčasným stále ešte guvernérom NBS Petrom Kažimírom môže len niekto, kto absolútne nerozumie obeti, ktorú vykonala Milada Horáková. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite