doktorka Milada Horáková bola právnička a politička, ktorá za obranu demokratických hodnôt prvej Československej republiky skončila najprv v Terezíne a potom v nacistickom väzení. Podarilo sa jej prežiť, a to napriek tomu, že bola nacistami takmer odsúdená na smrť.

Komunisti jej ale obranu demokratických hodnôt po februárovom puči v roku 1948 neodpustili. Napriek intervenciám mnohých zahraničných osobností, vrátane Alberta Einsteina ju spolu s Janom Buchalom, Závišom Kalandrom a Oldřichom Peclom mimoriadne krutým spôsobom popravili. Musela sa pozerať na popravu spolu odsúdených druhov a potom ju kat pätnásť minút škrtil, kým definitívne umrela. Jej list na rozlúčku, ktorý komunisti rodine nikdy nedoručili a ktorý jej dcéra Jana dostala až v roku 1990, ukazuje silu ženy, ktorá vedela, čo ju čaká a napriek tomu mala starosť len o svojich blízkych.

To nás, bohužiaľ, privádza do súčasnosti. Porovnávať túto statočnú ženu s bývalým ministrom financií Ficovej vlády a súčasným stále ešte guvernérom NBS Petrom Kažimírom môže len niekto, kto absolútne nerozumie obeti, ktorú vykonala Milada Horáková.