sú jeho bežným spôsobom komunikácie; a hoci sú toxické pre atmosféru medzinárodných vzťahov aj domácej americkej politickej scény a vzťahov v americkej spoločnosti, brať vyhlásenia tohto druhu doslovne môže len veľmi naivný poslucháč.

Nemali by sme sa príliš čudovať ani nad samotnou skutočnosťou, že pokusy o mierové rokovania sa preťahujú. Hoci by to mohlo vyzerať, že koniec vojny sa vzďaľuje do nekonečna ako fatamorgána, v skutočnosti sa tu len potvrdzuje známa skutočnosť: mierové rokovania tohto „kalibru“ nikdy nepredstavujú krátky a jednoduchý proces. Zvyknú trvať roky. Precedensy sú známe.

A predsa je na postupoch a vyhláseniach Trumpa a jeho administratívy o vojne a mieri medzi Ruskom a Ukrajinou čosi znepokojivé. Pardon, chcel som povedať: extrémne znepokojivé.

zaklínanie mieru

Nespočetne mnohokrát zazneli z úst súčasného amerického prezidenta, jeho administratívy, diplomacie aj jeho intelektuálnych (sic!) apologétov (v Amerike je to napr. vzdelaný a výrečný Victor Davis Hanson) vyhlásenia v zmysle, že vojna na Ukrajine je zbytočná, nezmyselná, že sa nemala vôbec začať. Ich hmlistý charakter umožňuje voľný výklad. A preto: kto by s nimi nesúhlasil? Isteže, povie si nejeden adresát: prečo Rusko vôbec túto vojnu začínalo? Prečo sa vrhlo do tak frapantne iracionálneho dobrodružstva? A prečo chce vo vojne pokračovať aj za neznesiteľne vysokú cenu pre vlastných obyvateľov? Isteže to je zbytočná vojna! A kto by spochybňoval potrebu zastaviť to absurdné krviprelievanie a deštrukciu s následkami, ktoré by mohli prerásť do svetovej vojny?