prvý rokovací týždeň po dovolenke sa niesol, ako káže tradícia, v znamení urážok, absurdít a politických kuriozít. Panoptikum slovenského parlamentu nikdy nesklame, to je v týchto ťažkých časoch jediná istota. Teda, ak nerátame sociálne istoty od našich sociálnych demokratov.

Zatiaľ čo ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) zrušila zubné benefity, aby pre zdravotníctvo čosi málo ušetrila, koaliční poslanci s nadšením definitívne schválili 13. dôchodok, ktorý bude Slovákov len v roku 2024 stáť vyše 800 miliónov eur. A o dva roky neskôr už takmer miliardu. Kto hovorí o gréckej ceste, slovenskú cestu jednoznačne podceňuje.

Problém je zakopaný v tom, že poberateľov dôchodkov je na Slovensku zhruba 1,5 milióna, čo je pre koaličné strany vďačný rezervoár voličov, celkom odkázaných na štát, a teda celkom odkázaných na Fica a jeho družinu, ktorí s tým ľahko pracujú. Ale to vieme už dlho, nič nové. 

Nová nie je ani snaha SNS o ovládnutie RTVS a kultúry ako-takej. Zákon o telerozhlase je vraj pripravený a ďalší týždeň má uzrieť svetlo sveta. Ako o šéfovi STaR, Slovenskej televízie a rozhlasu, sa hovorí o Lukášovi Machalovi, terajšom generálnom riaditeľovi služobného úradu ministerstva kultúry. Nepochybne ide o vhodného kandidáta: na adresu RTVS pravidelne vyhlasuje, že je „hanbou žurnalistiky“, obdivuje Vladimira Putina a je priaznivcom konšpiračných teórií, napríklad tej zábavnej o chemtrails (že sme práškovaní z lietadiel). Čiže, inými slovami, vhodný káder, ktorý bude držať líniu SNS (a jej privandrovalcov).