nerobili nič zlé. Mali riadne kúpený skupinový lístok. Napriek tomu museli počúvať nadávky a rasistické reči. Reči o tom, ako si majú nájsť prácu a nechodiť po výletoch. Reči o „špinavých a smradľavých Cigánoch“. Jediný, kto sa ich zastal, bola sprievodkyňa. Nikto z ostatných ľudí z majority, ktorí boli prítomní, sa detí nezastal.
A to je najhoršie na tejto smutnej príhode. Na blbcov, ktorí majú rasistické predsudky, narazíte vždy znovu a znovu. Je ale povinnosťou tých ľudí, ktorí samých seba považujú za slušných a čestných, aby sa napadnutých zastali. Nečudo, že jeden z výletníkov si po incidente povzdychol: „Načo sa budeme snažiť, oni nás medzi seba aj tak nikdy neprijmú. Pre nich budeme stále len Cigáni.“
Jan Werich v rozhovoroch s Jiřím Janouškom hovorí: „Počestnost, nebo chcete-li čestnost je mravní síla respektovat stanovená pravidla lidského soužití, a to i tehdy, když mě tato pravidla přivádějí do nevýhodné situace... Poctivost je v počestnosti zahrnuta. Poctivost je to, co vám zabraňuje krást, lhát, podvádět a tak dále. Počestnost vám však zabraňuje nejen krást, lhát a podvádět, ale i nečinně přihlížet, jak je obelháván, okrádán, podváděn někdo jiný. Ona je v tom taky statečnost.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.