napriek všetkému vyššie uvedenému sú aj dôvody, prečo nepozerať na existenciu Slovenska len čierno.
Samotné rozdelenie Československa v roku 1992 bolo vnímané ako niečo výnimočné. V dobe, keď už na Balkáne dymil začínajúci požiar etnickej vojny, ktorá priniesla západnému Balkánu veľmi veľa smrti, utrpenia a škôd, sa Česi a Slováci civilizovanie dohodli na rozchode a ten rozchod sa civilizovane aj udial. Vznikla hranica, ktorú mnohí dodnes vnímame ako niečo neprirodzené, ale napriek burcovaniu vášní rôznymi nacionalistickými politikmi nepadol jediný úder, nieto ešte výstrel. Vajíčka, hádzané po Václavovi Havlovi v Bratislave, boli síce hanbou, ale v demokracii sú takéto formy protestu bežné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.