demokracie nesmú vyhorieť
Nie, človek nemusí ihneď trpieť „syndrómom vyhorenia“, ak konštatuje (ako teraz ja), že k tomu, čo sa deje u nás aj vo svete, nevie povedať veľa vtipného či originálneho, tobôž lacno optimistického. Niekedy sme dokonca nútení opakovať sa, aby strata pamäti nezničila schopnosť slobodnej spoločnosti brániť sa nepriateľom vonku a vnútri; tzn. aj svojej vlastnej erózii. Sama táto erózia však nastupuje tam, kde jej cestu pripraví únava, znechutenie, cynická rezignácia. Demokracia je v globálnej defenzíve a je naliehavou úlohou zamedziť tomu, aby stav únavy prerástol do „syndrómu vyhorenia“. Napoleon to svojho času (s nádychom nechceného symbolizmu) dotiahol až do Moskvy, a ... vyhorel. Svetovej demokracii to hrozí tiež, napriek všetkým triumfom predchádzajúcich dekád.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.