ešte v upršanom februári som sa s Evou Sajanovou, mladou režisérkou krátkeho filmu „Ako počúvať fontány“, prešla popri zopár zo známych bratislavských fontán. Ich dná boli však vzhľadom na zimné obdobie prázdne a chladné. Jediné, čo pripomínalo ich plnohodnotnú funkciu boli kvapky dažďa, ktoré po nich stekali a zanechávali na zelenkastom povrchu mokré cestičky ako vrstevnice hôr. V týchto dňoch už mesto ožilo pod lúčmi jarného slnka, no fontány ešte stále mlčia – čakajú na svoje letné chvíľky slávy.

„Začala som tak spontánne premýšľať nad fontánami –  aký je ich účel, keď polovicu roka sú len tak, bez vody?“ hovorí mi 23-ročná študentka dokumentaristiky na Vysokej škole múzických umení. Pre svoj bakalársky film si vybrala bratislavské fontány a každej z nich „dala“ hlas. Pomocou rôznych zvukových nahrávok personifikovala osobnosť fontán do jedinečného jazyku. A hoci sa jazyk fontán prirodzene nezhoduje s tým našim, je ľahké pochopiť ich nesúhlas či mlčanie s nábojom odporu.

Ema Miháľová (POFO.sk)Vejárová fontána

Fontány vo filme vyjadrujú svoj mĺkvy hnev voči prístupu k nim. Autorka v ňom reflektovala podcenenie ich hodnoty pre verejný priestor či mnohokrát smutný koniec kvôli zanedbaniu. Jednou z dotknutých fontán je aj Fontána vesmírneho veku, ktorá bola súčasťou Istropolisu. Dnes je údajne uskladnená a čaká na svoj sľúbený návrat – môžeme ju totiž vidieť v plánoch nového Istropolisu. 

ako sa starať o fontány?

„Spomínam si ako Zuzku (alternatívny názov fontány) v zime občas niekto obliekol. Zrazu mala na sebe ponožky alebo šál,“ hovorí mi s humorom Eva Sajanová, keď stojíme pri fontáne Oddych na Karadžičovej ulici. Fontánu vytvoril František Draškovič v roku 1973. Táto a väčšina bratislavských fontán vznikli vďaka Hlave 5 – súčasť stavebného zákona z roku 1968. Tá nariaďovala, aby sa časť nákladov na stavbu budovy investovala do tvorby umeleckých diel vo verejnom priestore. Vzniklo tak veľké množstvo mozaík, reliéfov, sôch a fontán, ktoré pripomínajú skôr  esteticky nevábivý pozostatok socializmu, ale aj také, ktoré sa zakorenili a rozkvitli v pamäti mesta a jeho obyvateľov.

Miriam HrádeľováFontána Oddych

Ema Miháľová (POFO.sk)Radosť zo života

Pozerať sa na tieto umelecké diela výlučne cez optiku totalitného režimu dnes už stráca zmysel. „V prípade Istropolisu bol problém – z dnešného pohľadu – silne ideologický,“ hovorí architekt Martin Zaiček, autor knihy Bratislavské moderné fontány, v ktorej mapuje diela z rokov 1960 až 1990. Aj v Istropolise sa nachádzalo veľké množstvo umenia vrátane ikonickej fontány, ktorá zdobí aj obálku spomínanej knihy.