kúpele už viac ako 130 rokov stoja na mieste, čo by kameňom do Dunaja hodil – predsa aj meno Grössling je odvodené od názvu bývalého ramena Dunaja, ktoré sa predtým na miestach kúpeľov rozprestieralo a zároveň ryby z tunajších danubských vôd. Kressling – hrúz škvrnitý.
Zvonku by si neznalý okoloidúci alebo cudzinec kúpele ledva všimol. Pri historickej budove s krémovou omietkou je opustený zarastený dvor. Za grafitmi pokreslenou ohradou vytŕča komín – s výškou 40m bol v roku jeho postavenia 1914 najvyšším objektom v Bratislave. Jediný prvok budovy, ktorý púta pohľad sú krikľavé červené dvere a na nich dokument o vytúženej renovácií s názvom Mestské kúpele a knižnica Grössling.
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
Akonáhle sa však červené dvere otvoria, človek prenikne do schránky času. Cez staré okná presvitajú črepiny slnka, ktoré sa predrali cez popínavé rastliny. Steny, podlaha aj múry sú vo svojej nahej, hrubej, ozobanej forme. Tu vidno tehlový základ, na inom mieste stopy bledomodrej omietky. Bledomodrá. To je farba, ktorá definuje kúpele. Je všade – na tabuli s nápisom kúpele Grössling, v kachličkách na dne bazénov, na dverách, ktoré oddeľujú miestnosti s bazénmi a dokonca svetlíky na stropoch svietia bledomodrým svetlom aj cez hrubé a tmavé nánosy času.
„Chodili sme sem zo škôlky, ešte v osemdesiatych rokoch,“ spomína spoluúčastník prehliadky, „pamätám si na to veľmi matne, no už v tých rokoch to tu bolo pomerne dosť ošarpané. Tmavé priestory, ale predsa sem chodilo veľa detí. Tu sme chodili do sáun a v týchto bazénoch sa ponárali,“ opisuje, zatiaľ čo nám pod nohami škrípajú odlomené kachličky podlahy.
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
ale čo zostane z minulosti?
V skratke, čo najviac sa len dá zachrániť. Rekonštrukcia kúpeľov postupuje v úzkom spojení s reštaurátormi a zachovaná bude dokonca, vďaka spolupráci s typografom Ondrejom Jóbom, aj ikonická modrá grafika a font písma kúpeľov. „Prinavrátenie starého písma je jedným z množstva malých krokov ako vrátiť opustenému objektu dušu,“ píše sa na oficiálnej stránke projektu obnovy. „Celý projekt sa snaží zachovať čo najviac histórie a pôvodných prvkov“ dodáva projektový manažér Andrej Bryndza zo spoločnosti GFI.
Miriam Hrádeľová
Zatiaľ čo kráčame cez priestory, v mysli si vizualizujem návrh od talianskeho štúdia OPPS architettura , ktorý vyhral architektonickú súťaž už v roku 2020. „Je to niečo, čo nerobíte každý deň, to nie je stavanie bytovky. Už ten projekt samotný je výzva,“ hovorí Andrej Bryndza o rekonštrukcii jednej z posledných neobnovených národných kultúrnych pamiatok Bratislavy. „V každom jednom kúte, každá jedna stena, každý jeden detail , všetko je tu jedinečné. Keď sa na jednom mieste vyrieši nejaký fyzický prvok, o dva metre ďalej sa rieši inak,“ dodáva.
Podobne pristupuje ku kúpeľom aj taliansky architektonický projekt. Na jednom mieste sa miesi kaviareň s knižnicou a na inom zas plynulo vstupuje do dejiska kúpeľná zóna. Vonku na Medenej ulici láka malý kúpeľný parčík, vnútri zimné záhrady. Tam, kde ulica v rušnom centre dnes zakrýva spustnutý dvor, bude úkryt vonkajšieho bazénu podľa vzoru rímskych kúpeľov. „Ponoriť sa“ káže hlavná myšlienka staro-nových Grösslingov. Do fyzického aj psychického wellnessu sa budeme môcť ponoriť, podľa plánov, v roku 2028. Kapacita kúpeľov bude okolo 500 osôb denne.
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
svetlík do histórie
Kľukatá minulosť kúpeľov, vtedy ešte s rôznojazyčnými názvami Bad Pozsony a Pozsony fürdő, pramení v roku 1895, kedy architekt Adalbert Swoboda navrhol hlavnú časť budovy na mieste, kde Grössling už mal svojho predchodcu - Binderhoferov kúpeľný dom.
Postupne sa pristavili ďalšie časti, projektom novej prístavby bol poverený syn pôvodného staviteľa – Lajos Gratzl. Po prvej svetovej vojne pribudli sauny, bazény a veľkým krokom bol takmer 25 metrový plavecký bazén. Takmer, pretože bol zámerne o pár centimetrov menší. Kvôli nesplnenej norme presných 25 metrov sa v ňom nemohli konať profesionálne plavecké súťaže. Tak zostal bazén celkom dostupný pre verejnosť a kúpele sa stali jedinou krytou plavárňou v Bratislave.
Miriam Hrádeľová
Bežná hygiena bola v tých rokoch luxus, horúci kúpeľ nebola výsada obyčajných občanov, bratislavská vodárenská spoločnosť totiž nedodávala širokej verejnosti domov teplú vodu. Preto Grösslingove kúpele veľmi rýchlo stúpli na popularite.
Ďalším dodatkom bola funkcionalistická prístavba na Vajanskom nábreží, na ktorej ešte stále s prižmúrením očí vidno nápis plaváreň. V roku 1930 ju postavili známi architekti Fridrich Weinwurm a Ignác Vécsei. Weinwurm svoj rukopis zanechal aj na presklenej konštrukcii nad plaveckým bazénom. Tá sa kedysi v horúcich, slnkom presiaknutých dňoch mohla otvoriť.
Ako však objekt menil majiteľov, z kúpeľov sa stala banka a časť bazénov sa zasypala pre výstavbu kancelárskych priestorov. Pamiatkou sú aj trezory, ktoré sa dodnes skrývajú pod zemou. V sedemdesiatych rokoch bola väčšina výzdoby, umeleckých prvkov a krásnych kachličiek zničená. A nakoniec, v roku 1994, sa kúpele úplne zatvorili pre ich nevyhovujúci stav. Ešte pred pár rokmi slúžili časti kúpeľov ako mestské bývanie.
Teraz, po Swobodovi, Gratzlovi, Weinwurmovi a Vécseiovi dostane Grössling ďalší odtlačok – od architektov z Florencie z ateliéru OPPS. S talianskou gráciou do kúpeľov preniesli inšpiráciu slovenským umením – konkrétne maľbou Konšantína Bauera, na ktorej sa z mesta vynárajú hlúčiky zelene.
sľuby sa sľubujú, Grössling sa raduje?
Kúpele nesú so sebou obrovskú dávku tajomnej a krásnej atmosféry. Sú rajom pre nadšencov urbexu, protagonistom spomienok ľudí, ktorí v nich trávili svoje detstvo. Sú miestom pre umelecké počiny – ako fotografie Márie Švarbovej alebo výstava Bety. K. Majerníkovej a neskôr tiež Kataríny Janečkovej.
No sú najmä centrom nekonečných diskusií o obnove, ktorá už niekoľkokrát bola presunutá do nedohľadna. O Grösslingoch bolo povedané tak veľa, teraz už snáď bude čas o nich nie len hovoriť, ale si ich aj naživo vychutnať.
Prehliadku kúpeľov nám umožnil Metropolitný inštitút Bratislavy a architektonická kancelária GFI v spolupráci s Luciou Liškovou a jej profilu Bratislavské vnútrobloky.