otázky, ktoré v podobe hlasu staršej dámy vstupujú do priestoru Galérie mesta Bratislavy. Otázky, ktorých cieľom je doslova dotknúť sa ľudských hodnôt a vnímania. Otázky, ktorými má divák zanechať vo výstave vlastný odtlačok, vlastný dotyk. Výstava Grey Gold v Mirbachovom paláci dáva do popredia tvorbu starších umelkýň narodených v povojnovom období. Už tretia výstava tohto formátu sa zužuje do reflexie témy dotyku. Do telesného i duševného dotyku, kde sa rod aj vek prirodzene prepisuje.
Prvotne som si myslela, že výstava Grey Gold: Dotyk bude pristupovať ku svojej hlavnej téme marginalizácie žien-umelkýň starších generácií veľmi priamočiaro a okato. Tieto očakávania som však nechala pri prahu priestorov výstavy. Roky života, emócií a skúseností ich autoriek si človek musí nacítiť sám, diela ich priamo neprezradia.
Miriam Hrádeľová
Na stretnutí Spolu s umením v priestoroch výstavy bola prítomná aj jedna zo 14 vystavujúcich umelkýň – Milota Havránková, prvá dáma slovenskej výtvarnej fotografie. „Pre mňa je dotyk zásadný v tom, že zanechal vo mne istú stopu, ktorá zostáva na celý život – stopu toho, kto bol pre mňa dôležitý, s kým som žila, kto ma vyprovokoval, kto sa ma dotkol,“ popisuje Milota, „dodnes si pamätám dotyky raného detstva, zásadné dotyky ľudí – tie si v sebe nosím ako taký špendlík, ktorý ma občas pichá.“
Pri otázke, ako si Milota Havránková udržiava tvorivú energiu aj vo vysokom veku, sa spolu so svojou dcérou zasmejú: „No prácou. Stále niečo robím a tvorím. Treba sa niečím zabaviť, zaujímať, vedieť sa tešiť zo života a niekedy nebrať samú seba priveľmi vážne,“ hovorí Milota, na čo jej dcéra dodáva: „Ona si stále niečo vymyslí, stále ju niečo v živote baví.“
Miriam HrádeľováFotografka Milota Havránková so svojimi dielami
Téma fyzického a psychického dotyku je pretavená do vystavených skulptúr, sôch, fotografií– reflektujú osobitý pohľad autoriek na telo. Pohľad vtipný, snový, drzý aj intímny. „Telo je základným nosičom bytia a prvotnej skúsenosti, cez ktorú vnímame a interagujeme s okolitým svetom,“ píše sa v popise výstavy. Ženské telo umelkyne zobrazujú svojským spôsobom, nepracujú s formou ideálnej ženy, ale ženskosť zobrazujú v nerovnostiach, zraneniach, mohutných alebo zámerne deformovaných črtách figúr.
Dotyk nie je len základný informačný zdroj našich zmyslov. Je to aj intimita, ktorá sa v dobách neustále expandujúceho technologického pokroku stáva čoraz vzdialenejšia. Výstava Grey Gold zobrazuje umelkyne z generácie, ktorá bola ukotvená práve v haptickom, veľmi hmatateľnom svete. A hoci je dnes svet ten istý priestor, čelíme dotyku čelíme dotyku ovplyvnenému a podmienenému technológiami a virtuálnym prostredím.
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
„Dotyk, haptika je spôsob komunikácie. My ľudia máme k dispozícii reč ako veľmi sofistikovaný kognitívny proces, ale dôležité je, aby reč bola podporená aj komunikáciou tela. Online komunikácia je o toto ochudobnená. A tým aj pre nás menej informatívna,“ hovorí o dotyku psychologička Barbora Mesárošová, „nemôžeme neustále rátať s tým, že sme odtrhnutí od našej telesnosti. Je dôležité, aby sme si ju zachovávali a rozvíjali ju. Tak ako to robili ľudia už od dávnych dôb – využívali dotyk v ručných prácach, fyzickým kontaktom s rôznymi materiálmi, dotykom s prírodou a vo vzájomných vzťahoch,“ dodáva psychologička.
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
Miriam Hrádeľová
Osobný dotyk je podľa Barbory Mesárošovej dôležitý už od prenatálneho obdobia dieťaťa v tele matky. Opakovaným blízkym kontaktom si dieťa vytvára pozitívny vzťah k svetu a vyvíja sa tak, ako sa očakáva. Tam, kde je dieťa dlhodobo zbavené blízkosti a dotyku, dochádza k škodlivej senzorickej deprivácii.
Zostáva fyzický dotyk pre náš vývoj rovnako dôležitý, alebo naňho postupom života zabúdame?
Výstava Grey Gold: Dotyk je dostupná v Mirbachovom paláci až do 17. 5. 2026.