presne rok po prezidentských voľbách USA roku 2016, začal americký historik vydávať na Youtube sériu videí, v ktorej sa zaoberal charakterom politiky za éry Donalda Trumpa. Alebo, azda presnejšie, charakterom politiky za éry, ktorej súčasťou je aj Donald Trump. Mala názov Timothy Snyder Speaks a spomínam ju, priznávam, najmä pre efektnú vetu. Azda však svedčí aj o užitočnosti tejto platformy. Tejto a mnohých podobných, s mimoriadne prístupným a často prekvapivo hodnotným obsahom. Aká výborná vec je ten internet!
Tak teda späť na začiatok. „Internet nás všetkých robí trocha viac fašistami,“ pokračoval Snyder, čím efektívne zarazil tento sentiment. Nejde pritom o nijakú zvláštnu hystériu. Nové komunikačné technológie skrátka spôsobujú chaos. Jednoducho povedané. Internet ho spôsobil celkom určite a je rozumné predpokladať, že prináša aj mnohé negatívne politické dôsledky. Timothy Snyder napokon nie je zďaleka jediný, kto si niečo podobné všimol.
Francis Fukuyama píše, že vzostup sociálnych sietí sa azda najväčšmi, spomedzi ostatných možných faktorov, pričinil o globálny vzostup populizmu. Vytvára podľa neho prostredie, v ktorom sa v konečnom dôsledku mimoriadne darí konšpiračnému uvažovaniu. O dezinformáciách a extrémizme vychádzajúcich z online prostredia sa už roky píše a hovorí aj u nás. Pocitovo stále viac. Aký majú teda sociálne siete vplyv na naše politické zmýšľanie? Mladí ľudia na nich napokon že vraj – zlé jazyky hovoria – prakticky žijú.
Sociálne siete sú, aspoň zdanlivo, akýmsi voľným trhom ideí a ich základnou otázkou je, čo dokáže upútať našu pozornosť. Zaujať je tak prirodzene prioritou väčšiny ich obsahu a to aj toho informačného. Práve naša pozornosť sa zároveň, ich vplyvom, stáva čoraz vzácnejšou. Niektorí mladí ľudia sa, napríklad, bežne zvyknú posťažovať, že dlhšie formy obsahu, najmä textu, im robia problém. Skrátka sa na ne nevedia sústrediť. Nedá sa však povedať, že by ich komplexnejšie problémy nezaujímali. Práve naopak.
V prostredí sociálnych sietí teda prirodzene vzniká akýsi dopyt po jednoduchých vysvetleniach na zložité problémy a zároveň aj väčší dopyt po senzácii. A veruže to nie je diera na trhu. Nebola o ne núdza ani bez nich, zdá sa však, že tomuto spôsobu uvažovania podliehajú všetci užívatelia celkom rovnako. Takýto systém potom spravidla nevytvára príliš významnú koreláciu medzi popularitou a kvalitou a obsah, ktorý vyvoláva emócie a je relatívne jednoduchý na pochopenie, skrátka vedie. Ale taká je trhová ekonomika.
Nie je žiadnym verejným tajomstvom, že obdobná pracovná metóda sa využíva aj v politike. Typicky si ju spájame s populistami a extrémistami, neštítia sa jej však ani politici, ktorých obvykle označujeme za štandardných. Ak ju sami preferujeme, a vplyvom sociálnych sietí začneme azda preferovať ešte viac, rozhodne sa jej nemajú dôvod štítiť. Môže sa tak ľahko stať, že sa politika stane ešte viac oportunistickou a v horšom prípade extrémistickou.
Pašovať dobré správy práve na toto miesto sa asi môže zdať nemiestne. Ale dobré správy predsa sú. Pre väčšinu ľudí je dnes úplne prirodzené zaujímať sa o verejné dianie a zaujímať k nemu postoje. Mladí ľudia v tom rozhodne nijako nezaostávajú, naopak, príde im to úplne prirodzené. Za toto vďačíme aj tomu nevídane slobodnému prístupu k informáciám, ktorý dnes máme. S každou slobodou však prichádzajú aj tie otupné otázky zodpovednosti a obvykle majú aj iný význam, okrem kazenia dobrej nálady. V prípade sociálnych sietí ich vyvstáva naozaj veľmi veľa.
Niektoré z týchto otázok si kladieme celkom prirodzene, iné sme sa naučili klásť, niektoré zanedbávame a iné nám možno ešte nenapadli. Na mnohé z odpovedí si musíme, ako to už býva, ešte počkať. Jednou z otázok napokon je, aké budú ohľadom sociálnych sietí zákony, napríklad práve v súvislosti s ich mladými užívateľmi.
Niektoré z týchto otázok sú zložitejšie ako iné. Práve preto je rozumné si ich klásť čo najviac, hoci iba tak nezáväzne, bez nároku na jasné odpovede. Milý občania, aký majú sociálne siete vplyv na naše politické zmýšľanie?