pozvánka na „Deň odprosenia“ sa dnes, v nedeľu, čítala na omšiach po celom Slovensku. A ja som sa v ten moment, rovnako ako v moment, kedy ústava prijala iba dve pohlavia, za svoju cirkev, priamo pred oltárom a krížom, hanbila. Nesmierne hanbila.

„Cieľom je vytvoriť priestor pre spoločné pokánie, zmierenie a obnovu vzťahov v duchu evanjelia,“ hovorí pozvánka. Aké úsmevné, že sa oznam číta práve v nedeľu, kedy sa číta aj evanjelium o tom, ako Ježiš kritizoval obchodníkov v chrámoch. My tým obchodníkom teraz dobrovoľne dávame celý svoj chrám. Nech si ho pokojne vykostia a rozpredajú.

Preto prosím, kresťania, nenaleťme peknej vízii pokoja len zato, že nám ju predostrie Konferencia biskupov s parádnou pečiatkou. Nechoďme tam. Poďme sa spolu modliť do vlastných kostolov. Alebo hoc aj v pokoji do ulíc. Napokon 17. novembra bude skvelý priestor a čas na modlitbu aj skutky, ktorými proti zlu v našej krajine zmôžeme omnoho viac, ako nejaká, zdanlivo kresťanská, kontraakcia v bývalom parlamente. 

„Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu,“ píše sa v Novom zákone. Tak prosím, nezabúdajme, že Nový zákon je stále viac ako to, čo povie celá Konferencia biskupov.

Ďalšia snaha zmariť ideu 17. novembra. Tentoraz s „požehnaním“ cirkvi.