dvadsať rokov je príliš široký pojem, ktorý si treba ako veľké sústo rozdrobiť na menšie čiastky. Dvadsať rokov, to je 240 mesiacov. Presne toľko doposiaľ trvá nastolenie spravodlivosti pre Daniela Tupého, pre jeho rodinu a priateľov.
4.11.2005, skupinka neonacistov zaútočila na Tyršovom nábreží v Bratislave s nožmi a boxermi. Zranených bolo 6 študentov, jeden z nich vážne. Pri útoku bol zavraždený Daniel Tupý, 21 ročný študent filozofie na Univerzite Komenského. Zomrel na následky ôsmich bodných rán.
4.11.2025, na spravodlivosť sa ešte stále čaká. Mešká už dvadsať rokov, prípad vraždy motivovanej nenávisťou zostáva neuzavretý.
18:00, Moyzesova sieň, Filozofická fakulta Univerzity Komenského
Prvé slová, ktoré na spomienke Ticho po Danielovi zaznejú sú slová jeho básne. Daniel nie je totiž iba obeť, ale v prvom rade človek. V sieni sedí jeho otec, aj mama. Otec rozpráva o synovi - aký bol, čo mal rád a aké mal sny. A prehovára k ľudom sediacim v prítmí sály : „Pokiaľ nebudeme bojovať proti zlu, nebudeme sa vymedzovať a vyhradzovať voči fašistom a neonacistom, tak naša spoločnosť nemôže ďalej napredovať.“
Súčasťou spomienky bolo aj odhalenie pietnej sochy od Milana Stanca. Tvarom a strunami pripomína gitaru, hudobný nástroj, na ktorom Daniel rád hrával. „Tie struny sú síce tam, ale chýba telo. To si myslím, že hovorí samo za seba,“ zdieľa myšlienku tvorca sochy.
Socha je zo subfosílneho dubu, dreva stromu, ktorý pred tisíckami rokov spadol do riek a močiarov. Hoci jeho rozklad skončil, jeho premena pokračovala. „Tak ako drevo, aj náš príbeh niesol v sebe ticho. Príbeh Daniela Tupého – bol ozvenou niečoho, čo v spoločnosti dlho spalo,“ je hlavnou myšlienkou diela, „ticho po Danielovi môže byť priestorom pre rezonanciu.“ Sála po slovách zmĺkne a ľudia sa jemno dotýkajú 3300 rokov starého dreva a jemných gitarových strún. To je totiž účelom diela, aby sa ho ľudia dotkli a rozozvučali ticho.
V sále sa mihajú aj tváre študentov. Jednou z nich je Daniela, ktorá študuje tu, na filozofickej fakulte. „Už iba to, ako sa nevyriešila vražda za dvadsať rokov, svedčí o tom, že sa nevyriešil ani problém s nenávistnými ideológiami. Stále je tu množstvo mladých ľudí, ktorí veria týmto ideológiám nenávisti a správajú sa extrémisticky. Mám pocit, že sa o tom málo rozpráva. Aj preto som prišla, aby sa nezabudlo,“ zdieľa Daniela.
Otec Daniela Tupého
„Daniel Tupý nie je jedinou slovenskou obeťou násilia z nenávisti. Patrí medzi ne Vrbovčan Marek Kaluža, Henry Acorda z Filipín, ktorého v roku 2018 na smrť dobil útočník na Obchodnej ulici, ale aj Juraj Vankulič a Matúš Horváth, ktorých v roku 2022 zastrelil extrémista na Zámockej ulici,“ píše sa na facebookovom profile „Ticho po Danielovi“.
18:45, Tyršovo nábrežie
Na druhom brehu Dunaja sa ozýva hudba. Pri soche letiaceho vtáka so zlomeným krídlom, pomníku Daniela Tupého, sa striedajú umelci ako Vec, Lucia Piussi, Billy Barman, Para, Besna, Erik Šulc, Denis Bango a ďalší. Pod letiacim vtákom sa zhromažďujú do kruhu sviečky a jemným plameňom osvetľujú jeho zlomené krídlo.
„Pred tými rokmi, som mal, tak isto ako Daniel, 21 rokov. Toto miesto som mal rád, ľudia tu trávili radi čas a zrazu tým činom bol pocit bezpečia mladým úplne narušený,“ spomína Tomáš, zatiaľ čo k soche pridáva ďalšiu sviečku, „v takej dobe sa mladí vždycky zomknú a cítia, že ten človek je jeden z nás. Že sa to mohlo stať hocikomu, tebe alebo mne. Je však smutné že spoločnosť sa s tým nevysporiadala, preto sa to musí stále pripomínať.“
V Moyzesovej sále hovoril Danielov otec, na druhom nábreží zas jeho brat, Martin. „Nemôžeme žiť v krajine, kde obeť bude kriminalizovaná len preto, aby sa vyšetrovanie odvrátilo od skutočných páchateľov. Preto by som chcel apelovať na všetkých. Nezatvárajme oči pred zlom, extrémizmom a prejavom agresie a nedovoľme aby nám vládol, v súčasnej dobe ho totiž máme všade,“ spomína Martin moment, kedy bolo vyšetrovanie zámerne odklonené a marené orgánmi činnými v trestnom konaní.
Na vlnách Dunaja sa nesie spev Lucie Piussi: „ To čo nás spája je silnejšie a väčšie ako, to čo nás delí.“
Dysharmónia
Žijeme v paradoxe
Vdychujeme paradox
Paradoxný svet
Paradoxný zvuk
Paradoxný hluk
Paradoxní ľudia
Paradoxný vzduch
Som paradox sam o sebe
Som paradoxom seba samého
Preto navrhujem
Olúpme modrú guľu od hnusu
Dajme voľnosti priebeh
Zažnime svetlá!
Zhasnime!
A poďme sa kúpať vo svojom marazme!
Áno, v tom marazme s nekonečným nádychom dechtu a téru.
Spustime dážď na svoje nahé telá
Zapusťme korene do vody
Vybehnime na obežnú dráhu
Žime v paralelnom svete
Nájdime zmysel nezmyslu!
Stúpajme po schodoch k nebu
Potom zbúrajme schody
A naučme sa lietať bez krídiel
Potlačme čas a sústreďme sa na prítomnosť
Kým sa nezmení na minulosť
Veď raz aj tak zčernieme
Musíme zhniť na pochopenie konca
Musíme zablúdiť
Aby sme našli cestu späť
(báseň Daniela Tupého)