moje kroky k vnútroblokom v centre Bratislavy vedie Lucia Lišková. Už niekoľko rokov s neubúdajúcou vášňou dokumentuje na Instagrame svoje potulky po Bratislave. Nevyštudovala ani architektúru ani históriu. Dokonca ani nie je rodená Bratislavčanka. Nič z toho človek na objavovanie vnútroblokov vlastne ani nepotrebuje, stačí štipka detskej zvedavosti. Lucia začala nahliadať za hrubé steny budov práve vďaka tejto detskej zvedavosti –  a kočíku, ktorý ju vyviedol zo známych trás.  Nie že by človek potreboval kolieska navyše, aby lepšie spoznal svoje mesto. Stačí sa hlbšie ponoriť do vôd, po ktorých denne plávame vedení prúdom práce, školy, obľúbenej kaviarne či reštaurácie. Takto Lucia vyplávala z mainstreamu kočíkových trás na cestičky po vnútroblokoch.

rajská záhrada hudby, Kapitulská 1

V skoré mrazivé októbrové ráno sa na Kapitulskej ulici nikto nehýbe. Do dvora, ktorý kedysi patril hudobnému rodu Albrechtovcov, nahliadame iba skrze škáry vo veľkej bráne. Až kým nám Igor Valentovič, predseda občianskeho združenia Albrechtforum, neotvorí výhľad do malej rajskej záhrady. Pod starou čerešňou mĺkvo oddychuje javisko a pred ním rozložené stoličky obkolesené záhonmi kvetov. Koncertové zátišie napovedá o hudobnej duši miesta, aj keď  v to skoré ráno nebolo počuť ani spev vtáčika. 

Miriam Hrádeľová

„Asi 10 rokov, keď sme mali neďaleko obchodík s hudobninami, chodil som tadiaľto okolo a nahliadal do dvora Albrechtovcov. Vždy to bol pre mňa taký čarovný priestor. Po ich smrti zostala v záhrade len dvojmetrová burina a jediné, čo v nej stálo, bola tá čerešňa vzadu,“ hovorí Valentovič popri tom, ako si na stolíku bývalej kuchyne Albrechtovcov obzeráme fotografie objektu pred rekonštrukciou. Ťažko im uverím, keď som sa pred chvíľou dívala zvonku na romantický domček  so snehobielymi okenicami.