haenyeo – ženy mora

Predstavte si, že ste žena v 17.storočí a bývate na krásnom sopečnom ostrove Čedžu, ktorý je akási juhokórejská verzia Havajských ostrovov. Život nie je prechádzka „havajskou“ záhradou, muži v tých časoch museli odchádzať na vojnu. V inom prípade sa živili rybolovom, ktorý si tiež vyžiadal mnohé mužské obete. Navyše na ťažko ulovený zárobok s hodnotou riskovania života vtedajší panovník uvalil vysoké dane. Čo v tomto prípade urobíte, aby ste ako žena uživili svoju rodinu ? 

To je príbeh haenyeo, v preklade žien mora, ktoré potápaním a lovením morských plodov nastolili istú formu matrilinearity a stali sa prvými pracujúcimi matkami v Južnej Kórei. Stať sa haenyeo pre malé dievčatá  znamenalo už v desiatich rokoch začať s „potápačským výcvikom“, aby boli ako dospelé ženy mora schopné sa potápať do hĺbky až 20 metrov a zadržiavať dych aj na dve minúty. Denný zber morských plodov trval až 7 hodín a svojej práce sa haenyeo nevzdávali ani v zimných mesiacoch. Ekonomicky zabezpečiť rodinu bolo nevyhnutné aj počas tehotenstva. Ich tradičný potápačský odev tvorilo mulsojungi, vlnené oblečenie.

Dodnes haenyeo vnímajú svoj ťažký údel nie len ako jedinú možnosť pre uživenie svojich rodín. Svoju prácu vnímajú ako poslanie a vlievajú do nej aj náboženskú hodnotu. More je pre nich domovom a ženská komunita haenyeo posvätná. Aj pre túto extra hodnotu sa napriek možnostiam lepšieho vybavenia stále potápajú bez kyslíkových fliaš. Aby si vzali z mora len toľko, koľko im tento posvätný živel dovolí a daruje, ako tvrdia. Medzi generáciami si predávajú starodávnu techniku dýchania submisori. Pri vynorení sa z mora špecifickým rýchlym výdychom vypustia oxid uhličitý z pľúc a prudko vdýchnu vzduch, pričom vydávajú piskľavý zvuk podobný delfínovi či spevu vtáka. Pre haenyeo to slúži ako lokalizácia ostatných žien na mori a zároveň individualita hlasu spôsobuje to, že každá haenyeo sa pozná po „piskote“.