opozičné strany sa nechali zraziť autom, ktoré sa pomaly blížilo ich smerom niekoľko mesiacov, celý čas im do tváre peckovalo diaľkové svetlá a Fico na nich jednou rukou posmešne trúbil, kým v druhej držal megafón cez ktorý kričal „idem vás vykostiť.“ Aj tak nikto neuhol – miesto toho sa začali hádať, kto skočí pod kolesá ako prvý.  

progresívcom chýba konzistencia

Prečo pre nich bolo také dôležité, aby KDH nehlasovalo so Smerom za novelu ústavy? Pretože Slovenská západná geopolitická orientácia a z nej vyplývajúca sloboda a demokracia by mali vždy prevážiť nad malichernými kultúrnymi vojnami. Pretože dôležitejšie, ako zvíťaziť v naťahovačkách o ženské maternice a hormonálne tabletky, by malo byť zachovanie priestoru, kde o všetkých rozdeľujúcich problémoch vôbec môžeme slobodne diskutovať a kde vyhrá ten lepší. A ak si v tom ustrážime spoločný konsenzus už teraz, keď máme šancu kolaborovať poza chrbát toho druhého s únoscami Slovenska, tak to zvládneme aj po voľbách ako koaliční partneri.

To je tá morálna výšina, z ktorej progresívci ešte pred pár dňami mohli vyzývať KDH, aby nepodľahli vábeniu diabla. A túto víziu prirodzene chápala aj väčšina opozičných voličov, keď na námestiach privítali predsedu KDH Majerského skandovaním hesla „nehlasuj s Ficom!“ Ale progresívci sa rozhodli z tohto vyššieho princípu zoskočiť naspäť do hodnotovo vyprázdneného bahna, akým je Slovenská politika, výmenou za Rusínske Vianoce.